Americký psychológ Mark Travers na webe Psychologytoday upozorňuje na dva konkrétne zvyky, ktoré sú často mylne považované za nedostatky: blúdenie v myšlienkach a samovrava.
Obidva prejavy podľa neho podporujú kreativitu, flexibilitu myslenia, ako aj schopnosť samoregulácie a plánovania.
Výhody otravných návykov
„Zvyky, ako napríklad blúdenie v myšlienkach, považujeme často za známky slabej sústredenosti, nedostatku sebadisciplíny alebo dokonca zhoršenia kognitívnych funkcií,“ vysvetľuje Travers. Výskumy však ukazujú, že takéto správanie nie je len obyčajným rozptýlením, ale dôležitým kognitívnym procesom, ktorému by sme mali porozumieť, nie ho potláčať.
Nové štúdie naznačujú, že v správnych podmienkach dané prejavy svedčia o kognitívnej flexibilite, schopnosti kreatívne riešiť problémy a adaptabilite mozgu: „Inými slovami, nejde o chyby mysle, ale o aktívnu prácu mozgu na pozadí,“ vysvetľuje psychológ.
Rozprávanie sa so sebou samým pomáha pri samoregulácii, plánovaní a podporuje tzv. metakogníciu, teda schopnosť premýšľať o vlastných myšlienkach. Travers to prirovnáva k „poznávaciemu lešeniu“, nástroju, ktorý pomáha organizovať zložité myšlienky a sledovať ciele.
Kedy sa dar mení na problém?
Hoci tieto zvyky vedia byť prospešné, kľúčová je rovnováha. Výhody blúdenia v mysli sa prejavia len pri zachovaní pozornosti. Podobne je to s rozprávaním sa so sebou samým: príliš časté alebo negatívne monológy môžu viesť k zhoršenej koncentrácii a psychickej nepohode.
„Akonáhle sa tieto prejavy správania zmenia na chronické rozptýlenie, úzkosť alebo dezorganizáciu, môžu sa stať problematickými. Ak sú však využívané vedome a s mierou, dokážu byť veľmi cennými nástrojmi,“ uzatvára Travers.
Pozrite sa preto sa na svoje „otravné“ návyky z nového uhla pohľadu. Pravdepodobne nejde o neškodné zlozvyky, práve naopak, svedčia o aktívnej činnosti vašej mysle.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
