Hoci Slovensko stále patrí medzi menej bohaté krajiny Európskej únie, pri zahraničných dovolenkách sa správanie slovenských domácností od ekonomickej reality do istej miery odlišuje. Posledné dostupné údaje Eurostatu za rok 2024 ukazujú, že Slováci cestujú za hranice častejšie ako priemerný Európan a počas pobytov zároveň míňajú viac než obyvatelia väčšiny okolitých krajín strednej Európy.
Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák upozorňuje, že pri hodnotení týchto údajov treba zohľadniť aj výber destinácií, dĺžku pobytu či spôsob cestovania, no celkový obraz naznačuje postupné približovanie Slovenska k západoeurópskemu modelu dovolenkového správania.
Najčastejšie dovolenkujú Česi
Aspoň jednu dovolenku počas roka absolvovalo 65 percent Slovákov, čo je prakticky rovnaký podiel ako priemer Európskej únie aj krajín stredoeurópskeho regiónu CE5. V rámci regiónu dovolenkujú najčastejšie Česi, keď aspoň jednu dovolenku absolvujú tri štvrtiny populácie. Na opačnom konci rebríčka je Maďarsko, kde sa na dovolenkové cesty vyberá len 56 percent obyvateľov. Samotná účasť na dovolenkách tak Slovensko radí približne do stredu európskeho rebríčka.
Výraznejšie rozdiely sa však objavujú pri zahraničných cestách. Takmer štyria z desiatich Slovákov absolvujú počas roka aspoň jednu zahraničnú dovolenku, čo predstavuje 39 percent populácie. Priemer Európskej únie pritom dosahuje 35 percent a v krajinách CE5 iba 29 percent. Vyšší podiel zaznamenalo v regióne už len Česko, kde za hranice vycestuje na dovolenku 46 percent obyvateľov.
Zo slovenských dovolenkárov cestuje do zahraničia takmer 60 percent. Ide o podiel vyšší ako európsky priemer, ktorý predstavuje približne 53 percent, a porovnateľný s Českou republikou. Zaujímavé je podľa analytika porovnanie s Poľskom. Hoci celkový podiel ľudí, ktorí si doprajú dovolenku, je v oboch krajinách podobný, Poliaci výrazne častejšie zostávajú doma. Kým na Slovensku absolvuje zahraničnú dovolenku väčšina dovolenkárov, v Poľsku ide len približne o tretinu.
Podľa Ľubomíra Koršňáka nemožno tieto rozdiely vysvetľovať len ekonomickou úrovňou jednotlivých krajín. V južnej Európe napríklad obyvatelia Španielska, Talianska či Grécka cestujú do zahraničia menej často predovšetkým preto, že atraktívne prímorské destinácie majú vo vlastnej krajine. Domáci cestovný ruch tam prirodzene nahrádza časť zahraničných ciest.
Výdavky ovplyvňuje viacero faktorov
Ešte zaujímavejší obraz ponúkajú údaje o výdavkoch. Slovenskí turisti míňajú na jednu noc zahraničnej dovolenky približne 92 percent priemeru Európskej únie. Hoci stále zaostávajú za priemerným Európanom, rozdiel už nie je výrazný a do značnej miery odráža nižšie príjmy slovenských domácností.
V porovnaní s okolitými krajinami sú však slovenské výdavky výrazne vyššie. Kým priemerné výdavky českých turistov dosahujú približne 75 percent priemeru EÚ a poľských len okolo 61 percent, slovenskí dovolenkári sa európskej úrovni približujú podstatne viac. Priemer regiónu CE5 tak za Slovenskom zaostáva približne o štvrtinu.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Slováci sú počas dovoleniek ochotní utrácať viac než ich susedia. Analytik však upozorňuje, že priemerné výdavky ovplyvňuje viacero faktorov vrátane výberu destinácie, spôsobu dopravy, typu ubytovania či dĺžky pobytu. Napríklad výdavky Poliakov na pobyt v Chorvátsku sú veľmi podobné slovenským a českí turisti v Rakúsku dokonca v niektorých prípadoch minú viac než Slováci.
Stereotyp o Slovákoch môže platiť
Práve Rakúsko podľa Koršňáka ukazuje, ako významne dokáže štruktúra dovolenky ovplyvniť výsledné čísla. Pri kratších pobytoch míňajú Slováci na jednu noc približne o desať percent viac než Česi. Pri pobytoch trvajúcich štyri a viac nocí sa však situácia obracia a českí turisti minú v priemere približne o 16 percent viac. Priemerné výdavky preto nevypovedajú len o ochote míňať, ale aj o charaktere samotných ciest.
Napriek tomu údaje z najobľúbenejších dovolenkových destinácií naznačujú, že slovenskí turisti vo väčšine prípadov skutočne utratia na jednu noc viac než obyvatelia ostatných krajín stredoeurópskeho regiónu a neraz aj viac ako priemerný Európan. „Zdá sa preto, že stereotyp o štedrých slovenských dovolenkároch nemusí byť úplne nepodložený, hoci časť rozdielov pravdepodobne možno vysvetliť aj odlišnou štruktúrou dovolenkových ciest,“ konštatuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Po období, keď sa slovenské výdavky na zahraničné dovolenky vzďaľovali od európskeho priemeru, sa trend po roku 2018 obrátil. Kým v roku 2018 predstavovali približne dve tretiny priemeru EÚ, z posledných dát vyplýva, že už presiahli hranicu 90 percent. Ostatné krajiny regiónu síce zaznamenali podobný vývoj, no výrazne pomalším tempom a ich priemer zostáva približne o tretinu nižší než priemer Európskej únie.
Rozdielne modely cestovania
Porovnanie účasti na zahraničných dovolenkách a priemerných výdavkov zároveň odhaľuje rozdielne modely cestovania naprieč Európou. Krajiny severnej a západnej Európy sa vyznačujú vysokou účasťou na zahraničných cestách aj nadpriemernými výdavkami, čo odráža ich vyššiu životnú úroveň.
Druhú skupinu tvoria štáty, kde obyvatelia cestujú do zahraničia veľmi často, no zároveň si udržiavajú nižšie náklady. Patria sem napríklad Česko, Slovinsko, Dánsko, Belgicko či Holandsko, kde zohráva významnú úlohu pragmatický prístup k dovolenkám a dôraz na pomer ceny a kvality.
Na opačnej strane stoja krajiny s nižšou účasťou na zahraničných dovolenkách. V Rumunsku či Bulharsku za tým stojí najmä nižšia ekonomická úroveň, zatiaľ čo v Španielsku, Taliansku alebo Portugalsku zohráva významnú úlohu atraktívna domáca ponuka prímorských destinácií.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: sita.sk
