Mlčanie počas hádky nie vždy znamená, že človek súhlasí s druhou stranou, alebo že zostal pokojný. Niekedy je to spôsob, akým sa chráni pred silnými emóciami, kritikou alebo reakciami, s ktorými si len ťažko dokáže poradiť. Hoci stiahnutie sa z diskusie môže zabrániť jej ďalšiemu vyostreniu, neustále potláčanie vlastných potrieb môže viesť k tomu, že dôležité problémy zostanú nevyriešené. Časom sa tak môže nahromadiť frustrácia a emocionálna vyčerpanosť. Dôvody na mlčanie však nie sú vždy rovnaké, preto sa len na základe takéhoto správania nedá jednoznačne určiť povaha človeka.
Prečo niektorí ľudia počas hádky radšej mlčia?
Niektorí ľudia potrebujú čas na to, aby si utriedili myšlienky, kým odpovedia. Iní sa boja odsúdenia, prípadne sú zvyknutí, že akýkoľvek nesúhlas vedie k hádke. Stáva sa tiež, že stres je natoľko intenzívny, že človek len ťažko hľadá tie správne slová. Preto je dôležité rozlišovať medzi krátkou pauzou, ktorá pomáha upokojiť situáciu, a zvykom o problémoch vôbec nehovoriť. Vyhnutie sa impulzívnej reakcii môže byť užitočné, no veľa závisí od toho, či daná osoba neskôr dostane priestor vyjadriť svoj názor a či sa vo vzťahu cíti bezpečne.
Potláčanie emócií môže zvyšovať stres
V psychológii sa potláčanie emocionálneho prejavu vzťahuje na snahu zabrániť vonkajšiemu prejaveniu pocitov. Štúdia publikovaná v roku 2003 v časopise Emotion ukázala, že skrývanie emocionálnych reakcií počas nepríjemných rozhovorov môže sťažiť komunikáciu a zosilniť stresové reakcie u zúčastnených. To neznamená, že každý, kto mlčí, automaticky potláča emócie. Ak sa však obavy a potreby človeka opakovane ignorujú, môže vzniknúť priepasť medzi tým, čo cíti, a tým, čo dokáže komunikovať. Dôvod, pre ktorý konflikt vznikol, tak môže pretrvávať aj vtedy, keď sa rozhovor skončí bez zvýšeného hlasu.
Znaky nahromadenej nespokojnosti
Nespokojnosť sa neobjavuje po každej prerušenej hádke. Môže sa však rozvinúť vtedy, keď má človek pocit, že jeho potreby nie sú vypočuté a nemá dostatok priestoru na vyjadrenie svojho názoru.
Dá sa to spozorovať prostredníctvom niekoľkých vzorcov správania. Niekto napríklad súhlasí s rozhodnutiami, no neskôr cíti hnev, pretože sa nepodieľal na ich tvorbe. Iný zas neustále premýšľa nad rozhovormi, v ktorých sa nedokázal zastať sám seba, alebo sa vyhýba dôležitým témam pre strach z reakcie partnera či členov rodiny. Ďalšími možnými znakmi sú pocit vyčerpania už len pri pomyslení na rozhovor, v ktorom by mohlo dôjsť k nezhode, ako aj hromadenie drobných výčitiek, ktoré nakoniec vedú k búrlivej reakcii pre zdanlivo bezvýznamnú situáciu. Žiadny z týchto znakov však sám o sebe nestačí na to, aby sa dalo s istotou určiť, čo daný človek prežíva.
Ako vyjadriť nespokojnosť bez hádky?
Asertívna komunikácia znamená jasné vyjadrenie názoru a stanovenie hraníc bez útočenia na partnera. Namiesto obviňovania je užitočné vysvetliť, čo vám prekáža. Napríklad: „Cítil/a som sa nepríjemne, keď sa to stalo.“ Keď sú emócie príliš intenzívne, pomôže rýchlo požiadať o prestávku a dohodnúť sa na pokračovaní rozhovoru neskôr. Obaja by však mali byť pripravení vypočuť si toho druhého bez toho, aby sa automaticky vzdali vlastného postoja.
Nie každá situácia je však vhodná na otvorenú konfrontáciu. Ak sú prítomné vyhrážky, agresívne správanie alebo riziko násilia, vyhnutie sa hádke môže byť spôsobom ochrany – bezpečnosť je dôležitejšia ako potreba okamžite vyjadriť svoj názor. Ak človek nemôže slobodne hovoriť bez strachu z potrestania alebo zastrašovania, je dôležité, aby vyhľadal podporu u dôveryhodnej osoby alebo príslušných odborných služieb.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
