Malý mozog, veľké schopnosti
Mozog včely je veľký asi ako sezamové semienko. Napriek tomu zvláda úlohy, ktoré by ešte pred pár desaťročiami nikto nečakal. Včely sa počas života naučia orientovať v krajine na vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Pamätajú si polohu kvetov, vyhodnocujú, ktoré zdroje nektáru sú najvýhodnejšie, a dokážu meniť svoje správanie podľa situácie. Sociálne druhy, ako sú medonosné včely alebo čmeliaky, si navyše medzi sebou odovzdávajú informácie. Slávny „včelí tanec“, ktorý objavil Karl von Frisch, umožňuje robotniciam ukázať ostatným smer a vzdialenosť ku kvalitným zdrojom potravy. Vedci dnes zistili, že tieto schopnosti sú oveľa komplexnejšie, než sa predpokladalo.
Včely sa dokážu učiť
Behaviorálny ekológ Lars Chittka z Queen Mary University of London patrí medzi najznámejších odborníkov na inteligenciu včiel. Jeho experimenty ukázali, že včely sa dokážu učiť nové úlohy aj v situáciách, s ktorými sa v prírode nikdy nestretli. V jednom pokuse museli čmeliaky potiahnuť šnúrku, aby sa dostali k sladkej odmene. Po krátkom čase sa to naučili. Ešte zaujímavejšie bolo, že ostatné včely sa úlohu naučili len pozorovaním skúsených jedincov. To naznačuje, že včely dokážu využívať sociálne učenie – schopnosť, ktorú si ľudia často spájali najmä s vtákmi alebo cicavcami.
Vedci skúmali aj to, či včely vedia rozlišovať počet objektov. V experimente umiestnili pri trase k potrave viacero orientačných bodov. Včely sa naučili hľadať potravu napríklad po treťom objekte, aj keď vedci neskôr rozostupy medzi objektmi zmenili. Výsledky naznačili, že včely si pamätali počet bodov, ktoré preleteli. Ďalšie výskumy dokonca ukázali, že dokážu rozlišovať malé množstvá a chápať jednoduché matematické rozdiely.
Môžu používať aj nástroje
Vedci vo Fínsku nedávno vytvorili experiment, v ktorom museli čmeliaky posúvať malú loptičku pod umelý kvet, aby sa dostali k odmene. Niektoré včely úlohu vyriešili spontánne bez predchádzajúceho tréningu. Vedci sa domnievajú, že ide o formu takzvaného vhľadového učenia – schopnosti nájsť riešenie problémov pomocou pochopenia situácie, nie iba pokusmi a omylmi. Takéto správanie bolo doteraz spájané najmä s primátmi, delfínmi či inteligentnými vtákmi.
Ale dokážu včely cítiť strach?
Výskumníci začínajú skúmať aj emocionálny svet hmyzu. V experimentoch, kde boli včely vystavené simulovanému útoku predátora, sa neskôr správali opatrnejšie a vyhýbali sa rizikovým situáciám. Naopak, po nečakanej odmene boli odvážnejšie a rýchlejšie skúmali nové prostredie. Niektorí vedci preto uvažujú, že včely môžu zažívať jednoduché formy emócií, ako sú strach, stres alebo optimizmus. Hoci ide stále o kontroverznú tému, výskum mení spôsob, akým sa na hmyz pozeráme.
Záver
Včely už dnes vieme vnímať nielen ako opeľovače, ale aj ako mimoriadne zaujímavé a inteligentné tvory. Nové výskumy naznačujú, že dokážu riešiť problémy, spolupracovať, pamätať si informácie a možno dokonca prežívať jednoduché emócie. Tieto objavy zároveň pripomínajú, aké dôležité je chrániť ich prirodzené prostredie. Bez včiel by totiž nefungovali celé ekosystémy.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: zaujimavysvet.sk
