Historicky prvýkrát smeruje jediná maďarská jadrová elektráreň Paks k úplnému odstaveniu, pretože rieka už nedokáže zabezpečiť dostatok vody na chladenie reaktorov. Podobným problémom čelí aj Rumunsko a odborníci upozorňujú, že extrémne sucho môže mať ďalekosiahle dôsledky nielen pre energetiku, ale aj dopravu, poľnohospodárstvo a zásobovanie vodou.
Keď sa povie energetická kríza, väčšina ľudí si predstaví rast cien elektriny alebo nedostatok plynu. Tentoraz však problém prichádza z úplne iného smeru. Voda, ktorá je nevyhnutná na chladenie jadrových elektrární, jednoducho mizne.
Práve nízke hladiny Dunaja spôsobili, že maďarská jadrová elektráreň Paks, ktorá bežne vyrába približne polovicu elektriny v krajine, musela výrazne obmedziť výkon a pripravuje sa na historicky prvé úplné odstavenie. Premiér Péter Magyar označil situáciu za kritickú a vyzval obyvateľov aj firmy, aby počas večernej špičky šetrili elektrinou.
Dunaj už nedokáže zásobovať elektráreň vodou
Elektráreň Paks bola postavená ešte v období bývalého Sovietskeho zväzu a jej chladiaci systém je priamo závislý od vody z Dunaja. Tá sa za normálnych okolností neustále odoberá, ochladzuje zariadenia a následne sa vracia späť do rieky.
Tentoraz však nízke hladiny Dunaja spôsobili, že sacie zariadenia už nedosahujú dostatočne hlboko pod hladinu. Prevádzkovateľ preto musel výkon reaktorov výrazne obmedziť a pripravuje ich postupné odstavenie. Reuters uvádza, že elektráreň zatiaľ funguje iba na zlomok svojho bežného výkonu, čo dáva energetickej sústave len niekoľko dní na prípravu.
Horúčavy situáciu ešte zhoršujú
Paradoxne práve v čase, keď ľudia potrebujú najviac elektriny na klimatizáciu, jej výroba klesá. Meteorológovia očakávajú v Maďarsku počas najbližších dní teploty okolo 37 až 40 stupňov Celzia. Spotreba elektriny preto prudko rastie a vláda vyzvala obyvateľov, aby medzi 17. a 22. hodinou obmedzili energeticky náročné činnosti.
Odporúčania sa týkajú najmä:
- nabíjania elektromobilov,
- používania klimatizácií na maximálny výkon,
- odkladania energeticky náročných domácich prác na nočné hodiny,
- šetrenia elektrinou vo firmách.
Podľa maďarskej vlády sa už podarilo dobrovoľnými opatreniami znížiť odber približne o 700 megawattov, čo zodpovedá výkonu viac než jedného reaktora elektrárne Paks.
Rumunsko bojuje o druhý reaktor
Problémy sa netýkajú iba Maďarska. Aj rumunská jadrová elektráreň Cernavodă, ktorá zabezpečuje približne pätinu elektriny krajiny, musela odstaviť jeden zo svojich reaktorov. Prevádzkovateľ sa snaží udržať v prevádzke druhý blok, no aj tam rozhoduje každých niekoľko centimetrov výšky hladiny Dunaja. Rumunské úrady dokonca pristúpili k mimoriadnym opatreniam, aby zvýšili prítok vody k elektrárni a zabránili jej úplnému odstaveniu.
Nízke hladiny Dunaja zasiahli polovicu kontinentu
Nízke hladiny Dunaja už nie sú problémom jednej krajiny. Hydrológovia upozorňujú, že rieka dosahuje historické minimá vo viacerých štátoch vrátane:
- Maďarska,
- Slovenska,
- Srbska,
- Rumunska,
- Bulharska,
- Chorvátska.
Na niektorých miestach ide o najnižšie hodnoty za posledných 30 až 50 rokov. Príčinou je kombinácia mimoriadne suchého jarného obdobia, minimálnych zrážok a dlhotrvajúcich horúčav.
Sucho odhaľuje vraky lodí aj dávnu históriu
Extrémne sucho prinieslo aj nečakané objavy. V Chorvátsku sa z riečneho dna vynorili pozostatky potopenej maďarskej nákladnej lode. V Srbsku sa opäť objavili vraky nemeckých vojenských lodí z druhej svetovej vojny, ktoré boli celé desaťročia ukryté pod hladinou. V Bulharsku dokonca obyvatelia objavili na dne Dunaja kosti mamuta. Odborníci identifikovali dolnú čeľusť, dva kly a ďalšie časti kostry, ktoré boli tisíce rokov ukryté pod nánosmi riečneho dna.
Trpí aj lodná doprava
Nízke hladiny Dunaja komplikujú aj dopravu. Niektoré nákladné lode musia plávať iba s časťou nákladu, aby nenarazili na plytčiny. Inde bola plavba dočasne zastavená úplne. Pozornosť vzbudil aj prípad výletnej lode Viking Ullur, ktorá uviazla na plytčine pri bulharskom Vidine. Cestujúcich napokon evakuovali, hoci spoločnosť Viking neskôr odmietla tvrdenia, že by počas incidentu na palube chýbali zásoby vody alebo potravín.
Európa sa otepľuje rýchlejšie než zvyšok sveta
Vedci upozorňujú, že podobné situácie budú pravdepodobne častejšie. Podľa služby Copernicus patrí Európa medzi regióny, ktoré sa otepľujú približne dvojnásobným tempom oproti svetovému priemeru. Výsledkom sú častejšie vlny horúčav, dlhšie obdobia sucha, pokles hladín riek a vyššie riziko rozsiahlych požiarov.
Práve nízke hladiny Dunaja sú jedným z najviditeľnejších dôsledkov týchto zmien, pretože ovplyvňujú nielen prírodu, ale aj energetiku, dopravu a hospodárstvo.
Čo to môže znamenať pre Slovensko?
Hoci slovenská energetická sústava nie je priamo závislá od Dunaja tak ako Maďarsko, situáciu pozorne sledujú aj odborníci u nás. Dunaj je najvýznamnejšou riekou Slovenska a jeho nízky stav ovplyvňuje lodnú dopravu, vodné elektrárne aj hospodárenie s vodou.
Ak budú nízke hladiny Dunaja pokračovať aj počas ďalších týždňov, môže to priniesť ďalšie obmedzenia v riečnej doprave, vyššie náklady na dovoz tovaru či zvýšený tlak na celoeurópsku energetickú sústavu.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: sita.sk
