Leto, dovolenka, oddych. Kedysi to bola takmer samozrejmá trojica. Dnes však realita vyzerá inak. Únava a vyčerpanie pribúdajú napriek dovolenkám a množstvu voľného času. Zabúdame totiž, že nie každé prerušenie práce je skutočnou prestávkou a nie každý voľný čas prináša regeneráciu. Ak si chceme naozaj oddýchnuť a naplno využiť aj dovolenku, nestačí len vymeniť jeden zdroj podnetov za iný. Potrebujeme od nich na chvíľu úplne odstúpiť.
Zatvoríme notebook, tešíme sa na prestávku a otvoríme Instagram. Odídeme z pracovnej porady a pustíme si podcast. Počas dovolenky si každý deň naplánujeme výlety, šport, reštaurácie a množstvo nových zážitkov. Z oddychu sa tak stáva ďalší projekt, ktorý chceme čo najlepšie využiť a úspešne zvládnuť. Neuvedomujeme si pritom, aké vyčerpávajúce môže byť neustále udržiavanie tela a mysle v aktivite.
Aby bol šport, cestovanie či venovanie sa koníčkom skutočne prospešné, musí sa zmeniť aj náš vnútorný stav. Ak zostávame v rovnakom tempe, napätí a vzrušení, dostávame síce nové podnety, no neuvoľníme sa. Mení sa iba obsah toho, čomu sa venujeme, zatiaľ čo záťaž a aktivácia zostávajú. Práve v tom je rozdiel medzi voľným časom a skutočným oddychom.
Skutočná prestávka znamená nič nemusieť
Na skutočný oddych potrebujeme odstup a slobodu nič nezažívať ani nepodávať výkon. Prázdno, nuda a chvíle bez konkrétneho cieľa však mnohým ľuďom začínajú byť nepríjemné. Naučili sme sa pracovať produktívne, no zabudli sme, ako účinne regenerovať. Požiadavku na výkon si prenášame aj do voľného času a často zostávame napätí, hoci si to ani neuvedomujeme.
Výkon sa očakáva aj počas dovolenky
Organizácie prirodzene potrebujú výkonných zamestnancov. Regenerácia však zostáva často ich súkromnou záležitosťou. Horšie je, že človek, ktorý počas dovolenky odpovedá na e-maily, môže byť dokonca vnímaný ako mimoriadne angažovaný.
O odolnosti a duševnej pohode sa síce veľa hovorí, no v praxi ich stále nedokážeme dostatočne uplatňovať. Vedúci pracovník, ktorý počas dovolenky „len na chvíľu“ odpíše na pracovnú správu, pritom vysiela silnejší signál než akákoľvek oficiálna firemná iniciatíva zameraná na well-being: úspešný je ten, kto nikdy úplne nevypne.
Platí však pravý opak. Ak je niekto v práci nenahraditeľný, môže to byť skôr známkou nedostatkov v riadení než dôkazom jeho mimoriadneho nasadenia.
Problémom nie je záťaž, ale jej neustálosť
Obdobia zvýšenej záťaže samy osebe nie sú problémom. Nebezpečné je neustále tempo bez priestoru na zotavenie. Výkonnosť potrebuje svoj rytmus – po napätí musia nasledovať krátke prestávky aj dlhšie obdobia regenerácie.
Ak je nervový systém správne regulovaný, dokáže účinne odbúravať stresové hormóny. Prestávky preto nie sú opakom výkonu. Sú jeho nevyhnutnou podmienkou a prirodzenou súčasťou.
Je to podobné ako pri športe. Ak svalom po veľkej záťaži nedoprajeme dostatok času na regeneráciu, oslabíme ich. Nikto predsa nebeží maratón za maratónom bez prestávky. V pracovnom aj súkromnom živote to však často robíme – a potom sa čudujeme, že sme vyčerpaní.
Oddych musí byť súčasťou plánovania
Aj firmy nesú časť zodpovednosti. Na regeneráciu by sa nemalo myslieť až vtedy, keď človek skolabuje alebo úplne vyhorí. Čas na oddych nie je príjemným bonusom navyše, ale súčasťou profesionálneho výkonu.
Preto by mali byť prestávky súčasťou plánovania. K vypnutiu pritom patria aj úplne jednoduché veci: odložiť smartfón, ísť na prechádzku alebo si zašportovať bez podcastu a najesť sa bez obrazovky.
Menej podnetov vytvára priestor na vnútorný pokoj a chvíle, keď sme skutočne prítomní v danom okamihu. A práve vtedy sa začína skutočná regenerácia.
Aj dovolenka potrebuje priestor na ničnerobenie
Pre tých, ktorí sa na dovolenku ešte len chystajú, platí jednoduché pravidlo: ak zmeníme iba miesto, no vnútorne zostaneme v rovnakom režime, máme síce dovolenku, ale nie skutočný oddych.
Nejde o to vyťažiť z voľného času maximum. Práve naopak – potrebujeme ho nechať opäť voľným.
A ak už máte dovolenku za sebou, jej pozitívny účinok môžete predĺžiť aj v každodennom živote. Stačí si príjemné dovolenkové chvíle z času na čas vybaviť – napríklad počas krátkej prestávky si dovoliť príjemné zasnenie a vrátiť sa v myšlienkach k zážitkom z dovolenky.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
