Alergia na zvieratá sa môže prejavovať slzením očí, zápalom spojiviek, kýchaním, podráždením kože, kašľom či dokonca astmou. Najsilnejšie reakcie často vyvolávajú mačacie alergény. Napriek označeniu „alergia na mačacie chlpy“ sa však alergény nenachádzajú primárne v srsti, ale najmä v mazových žľazách. Nachádzajú sa aj v bielkovinách obsiahnutých v slinách, kožných bunkách, slzách a moči zvierat. Srsť ich následne iba rozširuje do okolia.
Po alergii na peľ a roztoče patria alergie na zvieratá medzi najčastejšie. Kto sa napriek alergii nechce vzdať zvieracieho spoločníka, mal by preto zvážiť druhy, ktoré produkujú menej alergénov. Vhodnou voľbou môžu byť napríklad plazy alebo ryby. Domácim miláčikom môžu byť aj vtáky, pokiaľ u človeka nespôsobujú alergické reakcie alebo problémy s dýchaním.
„Bezsrsté“ plemená
Niektorí alergici si vyberajú špeciálne plemená bez srsti, napríklad mačky sphynx, xoloitzcuintle či mexické bezsrsté psy. Existujú dokonca aj bezsrsté morčatá a potkany.
Ani tieto plemená však nemusia byť pre alergikov úplne bezproblémové. Napriek rozšírenému názoru môžu vyvolávať alergické reakcie. Navyše sú v dôsledku šľachtenia veľmi citlivé a treba ich chrániť pred slnkom aj chladom.
Každý človek reaguje inak
Aj medzi chlpatými domácimi miláčikmi sa nájdu zvieratá, ktoré môžu byť pre mnohých alergikov vhodnejšie. Nedá sa však stanoviť univerzálne pravidlo. Vždy záleží na intenzite alergickej reakcie konkrétneho človeka. Ten, kto je na zvieratá mimoriadne citlivý, môže mať problémy aj pri zvieratách, ktoré vyvolávajú menej alergických reakcií, alebo pri bezsrstých plemenách.
Vo všeobecnosti platí, že čím menej zviera stráca srsť, tým vhodnejšie môže byť pre alergika. Dĺžka srsti pritom nie je rozhodujúca. Aj medzi jednotlivými jedincami rovnakého plemena sa môže líšiť množstvo vypadávajúcej srsti a množstvo vylučovaných alergénov. Preto je najlepšie individuálne overiť, ako konkrétny človek na dané zviera reaguje. Až po dosiahnutí pohlavnej dospelosti sa zároveň ukáže, koľko alergénov zviera skutočne produkuje a či bude vhodným spolubývajúcim v domácnosti.
Ktoré zvieratá sú vhodné?
Medzi psy, ktoré bývajú pre alergikov často vhodnejšie, patrí napríklad pudel. Práve pre túto praktickú vlastnosť sa jeho genetické vlastnosti využívajú aj pri šľachtení ďalších plemien. Málo srsti stráca pri správnej starostlivosti aj bradáč. Podobne sú na tom portugalské vodné psy s kučeravou srsťou. Pre mnohých ľudí s alergiou na zvieratá môže byť vhodným spoločníkom aj havanský psík.
Podľa prof. Dr. Jeroena Butersa, toxikológa z Centra pre alergie a životné prostredie (ZAUM), ktorý sa vyjadril pre platformu „Mein Allergie Portal“, vyvolávajú samice mačiek a kastrované kocúry vo všeobecnosti menej alergických reakcií než nekastrované kocúry. Často sa napríklad tvrdí, že sibírske mačky sú vhodnejšie pre alergikov než iné plemená. Podľa Butersa však pri mačkách zohráva oveľa väčšiu úlohu pohlavie a individuálne množstvo produkovaných alergénov než samotné plemeno.
Silné alergické reakcie sa môžu objaviť aj pri malých zvieratách, napríklad králikoch. Najlepšie skúsenosti majú alergici zväčša s krátkosrstými plemenami. Existujú dokonca aj plemená koní vhodnejšie pre alergikov. Americké kone plemena American Bashkir Curly Horse s kučeravou srsťou produkujú menej agresívnych alergénov než iné kone.
Výskum a liečba
Alergia na zvieratá sa môže objaviť náhle, bez ohľadu na to, či človek domáce zviera chová alebo nie. Zaujímavé však je, že u detí, ktoré vyrastajú v domácnostiach so zvieratami, môže byť riziko vzniku alergie nižšie. Potvrdilo to už viacero vedeckých štúdií vrátane výskumu Charlotte Braun-Fahrländer z Bazilejskej univerzity z roku 2003.
Ľudia s alergiami majú k dispozícii množstvo liekov, ktoré dokážu zmierniť ich príznaky. Patria medzi ne kvapky, spreje, tablety, injekcie či krémy. Nedokážu však odstrániť samotnú nadmernú reakciu imunitného systému.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
