Problémy so spánkom nie sú výlučne doménou mladých, ktorí často spia príliš krátko z dôvodu stresu, prebytku povinností či nadmerného používania zariadení vyžarujúcich modré svetlo. U seniorov sa kvalita spánku zhoršuje predovšetkým v dôsledku prirodzených procesov starnutia, poklesu hladiny melatonínu a zmien v biologických hodinách. Starší ľudia pociťujú ospalosť skôr a rovnako sa aj skôr budia. Ich spánok sa stáva ľahším a je jednoduchšie ho prerušiť. Odborníci však zdôrazňujú, že skoré vstávanie nie je podmienkou zdravého životného štýlu vo vyššom veku. Kľúčový význam má dĺžka a pravidelnosť spánku.
Koľko spánku potrebujú seniori?
Neexistuje žiadna univerzálna a najzdravšia hodina budenia pre všetkých seniorov. Cirkadiánny rytmus každého človeka je individuálny – niekto funguje lepšie, keď vstáva zavčasu, iný zasa preferuje neskoršie hodiny. Najdôležitejšie je, aby bol čas budenia prispôsobený prirodzenému biorytmu organizmu, životnému štýlu a času zaspávania.
Ľudia, ktorí sa budia skoro, by mali ísť aj primerane skôr spať. Odporúčané množstvo spánku pre seniorov sa výrazne nelíši od toho pre mladších dospelých – stále je to 7 až 9 hodín denne. S pribúdajúcim vekom sa štruktúra spánku mení, čím sa stáva plytkejším a náchylnejším na prerušenia. Skracovanie času spánku sa však môže negatívne odraziť na celkovom zdraví.
Ako sa postarať o zdravý spánkový rytmus?
Pravidelnosť je základ – najlepšie je chodiť spať a vstávať v podobnom čase každý deň, a to aj počas víkendov. Pomáha to stabilizovať biologické hodiny. Večer je vhodné obmedziť vystavovanie sa jasnému svetlu a obrazovkám. Pred spánkom sa radšej vyberte na krátku prechádzku, aby sa organizmus okysličil. Spálňa by mala byť tichá, dôkladne vyvetraná, tmavá a skôr chladnejšia.
Odborníci tiež upozorňujú na zdriemnutia počas dňa – ak sú príliš dlhé alebo si ich doprajete neskoro popoludní, môžu výrazne sťažiť večerné zaspávanie.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
