Mnohí ľudia sa po príchode domov cítia hneď vyčerpaní, aj keď v ten deň nerobili nič fyzicky náročné. Odborníci upozorňujú, že príčinou môže byť obyčajný chaos v prostredí, v ktorom trávime väčšinu času. Hoci ho mnohí vnímajú len ako estetický problém, neporiadok výrazne ovplyvňuje duševné zdravie, zvyšuje stres a ochromuje schopnosť sústrediť sa.
Odborník prirovnáva mozog k Wi-Fi sieti
Preplnené police, hromady vecí na stole či miestnosti plné zbytočností zaťažujú našu myseľ viac, než si väčšina ľudí uvedomuje. Mozog totiž okolitý neporiadok neignoruje, namiesto toho ho neustále spracováva.
Psychiater Klint Salo vysvetľuje, že mozog registruje každý jeden predmet v zornom poli. „Neporiadok funguje ako neustály vizuálny podnet, ktorý bojuje o našu pozornosť. Mozog sa preto musí viac namáhať, aby filtroval nepodstatné informácie, čo vedie k mentálnej únave a problémom so sústredením, organizáciou a plnením každodenných úloh,“ zdôrazňuje Salo.
Každá drobnosť okolo nás tak predstavuje potenciálnu prekážku, aj keď si to bežne neuvedomujeme. „Rád to prirovnávam k Wi-Fi sieti. Čím viac zariadení beží na pozadí, tým je systém pomalší. Podobne je to aj s mozgom, keď je obklopený nadmerným množstvom vizuálnych podnetov,“ vysvetľuje odborník.
Život v chaose zvyšuje hladinu stresu
Problém nespočíva len v tom, že rozhádzané veci rozptyľujú pozornosť. Podľa výskumov môže tento stav viesť k zvýšenej produkcii kortizolu, hormónu stresu.
Psychologička Drepkinová objasňuje, že neorganizovaný priestor mozgu signalizuje množstvo nedokončených úloh. „Neporiadok vytvára pocit, že vás zo všetkých strán obklopujú nevyriešené problémy a povinnosti. Tento tichý tlak si často ani neuvedomujeme, no telo ho vníma,“ hovorí.
Klint Salo s tvrdením súhlasí: „Keď je okolie plné vecí, ľudia majú pocit, že ich povinnosti nikdy nekončia. To môže zvyšovať úzkosť a viesť k mentálnej vyčerpanosti,“ varuje.
Koho chaos postihuje najviac?
Hoci neporiadok vplýva negatívne na každého, odborníci prízvukujú, že najzraniteľnejší sú ľudia, ktorí už bojujú so stresom, úzkosťami alebo pocitom preťaženia. Aj ten najmenší neporiadok pre nich predstavuje ďalšiu psychickú záťaž, čo im sťažuje uvoľnenie a schopnosť venovať sa bežným aktivitám.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.