Výskumníci z prestížnych inštitúcií, vrátane Oxfordskej univerzity či MIT, sa detailne pozreli na to, čo s našou mysľou robí každodenná interakcia s AI. V sérii kontrolovaných experimentov odhalili znepokojujúci trend – ak necháte umelú inteligenciu pracovať za vás, vaša vytrvalosť klesá a podobné úlohy neskôr riešite oveľa horšie. Ak sa však naučíte klásť správne otázky a AI využijete len ako kouča na získanie nápovedy, vaše kognitívne schopnosti zostanú ostré a nedotknuté.
Kedy ste naposledy požiadali ChatGPT o pomoc?
Výskumníci z Carnegie Mellon University, Oxfordskej univerzity, UCLA a MIT otestovali 1 222 osôb v troch kontrolovaných experimentoch. Alarmujúci výsledok – ten, kto využíva podporu AI približne desať minút, rieši neskôr podobné úlohy výrazne horšie a oveľa rýchlejšie sa vzdáva.
V prvom online experimente dostalo 354 účastníkov z USA matematické úlohy so zlomkami. Jedna skupina mohla v prehliadači používať model GPT od OpenAI, druhá nie. Následne bola umelá inteligencia bez varovania deaktivovaná. Výsledok? Skupina s AI vyriešila správne len 57 % testovacích úloh, kým kontrolná skupina až 73 %. Používatelia AI navyše častejšie preskakovali zadania, čo je jasným znakom chýbajúcej vytrvalosti. Dva ďalšie experimenty potvrdili podobný negatívny efekt, a to aj pri úlohách zameraných na porozumenie čítaného textu.
Kto sa pýta nesprávne, prehráva
Rozhodujúci je samotný spôsob používania. Až 61 percent účastníkov si nechalo odpovede vygenerovať priamo umelou inteligenciou. Práve táto skupina zaznamenala najväčší pokles kognitívnych schopností. Naopak, tí, ktorí nástroje AI využívali len na získanie nápovedy, si udržali svoj pôvodný výkon.
Za štúdiou stojí okrem iných aj Michiel A. Bakker, výskumník AI v Google DeepMind v Londýne a odborný asistent na MIT. K realizácii štúdie ho inšpirovala esej o postupnej strate ľudských schopností vplyvom AI. „Je to kognitívna otázka: ide o vytrvalosť, učenie sa a zvládanie ťažkostí,“ uviedol Bakker pre odborný magazín Wired. „Chceli sme tieto zásadné obavy týkajúce sa interakcie medzi človekom a umelou inteligenciou preskúmať v kontrolovanom prostredí v dlhodobejšom horizonte.“ Bakker považuje zistenia za znepokojujúce najmä preto, že ochota nevzdávať sa pri problémoch je kľúčová pre osvojovanie si nových zručností a priamo predpovedá dlhodobú schopnosť učiť sa.
Ako využívať umelú inteligenciu správne
Bakker nevidí riešenie v úplnom odmietaní AI, ale v správnom prístupe. Umelá inteligencia by mala fungovať ako dobrý učiteľ – nemala by len chrliť hotové riešenia, ale podnecovať k premýšľaniu. Namiesto príkazu „Vyrieš túto úlohu“ je teda lepšie napísať: „Daj mi nápovedu“ alebo „Vysvetli mi princíp“. Ten, kto využíva ChatGPT ako kouča a nie ako automat na odpovede, si podľa Bakkera chráni vlastnú schopnosť myslieť. „Systémy, ktoré poskytujú priame odpovede, môžu mať úplne iné dlhodobé účinky ako tie, ktoré používateľa sprevádzajú, koučujú alebo pred neho stavajú výzvy,“ dodáva expert.
Štúdia zatiaľ nebola posúdená nezávislými odborníkmi a je dostupná len ako predbežná verzia. Okrem toho sa na nej zúčastnili výlučne osoby z USA. Autori preto volajú po ďalšom výskume: ako presne každodenné používanie AI ovplyvňuje naše myslenie v priebehu mesiacov, zatiaľ nie je jasné. „Záverom nie je, že by sme mali umelú inteligenciu v školách alebo na pracovisku zakázať,“ zhrnul Bakker. „AI momentálne dokáže výrazne zlepšiť výkon ľudí, čo má obrovskú hodnotu. Mali by sme však byť oveľa opatrnejší v tom, aký druh pomoci nám AI ponúka a kedy ju využívame.“
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
