Pri vysokých teplotách si mnoho ľudí nevie predstaviť spánok bez klimatizácie. Ochladený vzduch síce uľahčuje zaspávanie, no odborníci upozorňujú, že dlhodobý pobyt v klimatizovanom prostredí môže mať nečakané zdravotné dôsledky.
Daň za príjemný chládok
Jedným z najčastejších ranných prekvapení býva vysušené hrdlo a dýchacie cesty. Klimatizácia totiž znižuje vlhkosť vzduchu, čo po prebudení vedie k upchatému nosu, škriabaniu v krku či intenzívnemu smädu.
U citlivejších jedincov sa môžu objaviť aj migrény, stuhnutý krk či bolesti svalstva. Riziko stúpa najmä vtedy, ak studený prúd vzduchu smeruje počas noci priamo na posteľ. Náhla zmena teploty medzi vonkajším prostredím a miestnosťou navyše zaťažuje organizmus.
Trpí zrak aj celková kvalita spánku
Umelé prúdenie vzduchu negatívne ovplyvňuje aj náš zrak. Mnohí ľudia preto vstávajú s nepríjemným pálením, začervenaním alebo pocitom sucha v očiach. Ohrození sú najmä tí, ktorí nosia kontaktné šošovky alebo dlhodobo trpia syndrómom suchého oka.
Lekári navyše varujú, že príliš nízka teplota v spálni paradoxne narúša samotnú kvalitu odpočinku. Hoci môžeme spať dostatočne dlho, telo musí počas noci neustále bojovať s chladom a prispôsobovať sa mu. Výsledkom je, že sa ráno budíme unavení a bez energie.
Ako používať klimatizáciu s rozumom?
Aby ste sa vyhli nepríjemným následkom, nastavte teplotu klimatizácie na 24 až 26 °C, vyhnite sa priamemu prúdeniu vzduchu na telo a pravidelne čistite filtre.
Mierne používanie klimatizácie síce môže počas letných mesiacov zlepšiť kvalitu spánku, no dôležité je nájsť rovnováhu, aby bol organizmus oddýchnutý, dostatočne hydratovaný a chránený pred prudkými teplotnými výkyvmi.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
