Sú prvorodené deti naozaj múdrejšie, úspešnejšie a poslušnejšie než ich mladší súrodenci, alebo ide len o zaužívaný rodinný mýtus? Túto otázku skúmali viaceré vedecké tímy. Niektoré výskumy naznačujú, že poradie narodenia môže ovplyvniť školské výsledky, kariéru či určité črty osobnosti. Odborníci sa však vo viacerých záveroch nezhodujú a mnohé tvrdenia zostávajú predmetom diskusií.
Pozreli sme sa na najčastejšie mýty o prvorodených deťoch a na to, čo o nich hovoria vedecké štúdie.
1. Prvorodené deti sú inteligentnejšie
Viaceré štúdie ukázali, že prvorodené deti dosahujú v škole spravidla lepšie výsledky ako ich mladší súrodenci. Podľa odborníkov za tým môže byť najmä skutočnosť, že v prvých rokoch života majú plnú pozornosť rodičov, čo môže podporovať ich motiváciu aj rozvoj.
Výskumy zamerané na inteligenčný kvocient (IQ) zároveň naznačili, že priemerne dochádza k jeho miernemu poklesu od najstaršieho po najmladšieho súrodenca.
To však neznamená, že prvorodení sú automaticky inteligentnejší. Časť odborníkov tvrdí, že poradie narodenia nemá na inteligenciu významný vplyv a doterajšie výsledky nie sú jednoznačné.
2. Prvorodení bývajú úspešnejší
V tomto prípade existujú dôkazy, ktoré stereotyp čiastočne podporujú.
Štúdia Max Planckovho inštitútu a Štokholmskej univerzity zistila, že prvorodení si častejšie vyberajú vysokoškolské odbory, ktoré vedú k lepšie plateným profesiám, napríklad medicínu alebo technické smery. Mladší súrodenci sa podľa výskumu častejšie rozhodujú pre umenie či pedagogiku.
Podobný trend sa ukázal aj pri ľuďoch, ktorí sa rozhodli pre odborné vzdelanie namiesto vysokej školy. Aj v tomto prípade prvorodení zarábali v priemere viac. Výskumy zároveň naznačujú, že častejšie zastávajú aj významné politické funkcie.
3. Sú zodpovednejší
Prvorodené deti často plnia úlohu vzoru pre svojich mladších súrodencov. V mnohých rodinách sa od nich očakáva, že budú pomáhať s ich opaterou alebo na nich dohliadať.
Aj preto bývajú vnímané ako zodpovednejšie. Odborníci pripúšťajú, že práve tieto skúsenosti môžu ovplyvniť ich správanie aj v dospelosti.
4. Menej riskujú
Americkí psychológovia Frank Sulloway a Richard Zweigenhaft vo výskume z roku 2010 dospeli k záveru, že prvorodení sa menej často venujú extrémnym športom než ich mladší súrodenci.
Neskorší výskum Max Planckovho inštitútu z roku 2019, do ktorého sa zapojilo približne 30-tisíc ľudí, však tento záver nepotvrdil. Podľa jeho autorov poradie narodenia nemá významný vplyv na ochotu podstupovať riziko.
5. Sú poslušnejší
Aj tento stereotyp podporujú niektoré výskumy.
Dánska štúdia ukázala, že druhorodení majú o 33 % vyššiu pravdepodobnosť, že budú vo veku 21 rokov odsúdení za trestný čin.
Podobné výsledky priniesol aj výskum z Floridy. Druhorodení boli podľa neho o 29 % častejšie vylúčení zo školy a zároveň mali vyššie riziko konfliktov so zákonom.
6. Sú konzervatívnejší
Americký psychológ Frank Sulloway už v roku 1996 vyslovil hypotézu, že prvorodení majú konzervatívnejšie názory. Podľa neho je to dôsledok toho, že od detstva častejšie udržiavajú poriadok medzi súrodencami a prirodzene sa snažia zachovať zaužívaný poriadok.
Výsledky neskorších štúdií sa však líšia. Niektoré túto hypotézu nepotvrdili, iné ju čiastočne podporili.
Jedna z talianskych štúdií naznačuje, že prvorodení môžu byť skutočne konzervatívnejší. Vedci to vysvetľujú tým, že ako jediní zažili obdobie, keď mali plnú pozornosť rodičov. Práve preto môžu viac uprednostňovať zachovanie zaužívaného poriadku a byť opatrnejší voči zmenám.
7. Častejšie trpia depresiami
Najprekvapivejšie výsledky priniesol výskum spoločnosti Epic Research.
Vedci analyzovali zdravotné záznamy viac ako 180-tisíc detí, ktoré sa narodili v rokoch 2009 až 2016. Zistili, že prvorodené deti mali vo veku ôsmich rokov o 35 % vyššiu pravdepodobnosť výskytu depresie a o 48 % vyššie riziko úzkostných porúch v porovnaní s mladšími súrodencami.
Výskum však nevysvetľuje, prečo sa tieto rozdiely objavili, a ich príčiny zostávajú predmetom ďalšieho skúmania.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
