Blanka Javorová, zakladateľka prvého lesa spomienok v Českej republike, uvádza, že krajina prechádza krízou pohrebných rituálov. Približne tretina pozostalých sa vzdáva klasických rozlúčkových obradov, či už náboženských alebo svetských, a volí priamu kremáciu bez obradu. V takýchto prípadoch predstavujú lesy a lúky spomienok, ktoré vznikajú na českých cintorínoch, ideálnu alternatívu pre ľudí hľadajúcich prirodzenejší spôsob poslednej rozlúčky.
Lesy spomienok ako alternatíva k tradičným pohrebom
Prvý projekt tohto druhu v Českej republike vznikol pred desiatimi rokmi na Ďablickom cintoríne v Prahe. Rozprestiera sa na ploche jedného hektára s osemdesiatročnými stromami. Doteraz sa tam rodiny rozhodli uložiť popol približne tisíc zosnulých. Celá myšlienka spočíva v ukladaní ekologických urien do zeme alebo v rozptyle popola priamo medzi stromy. Namiesto klasických náhrobných kameňov tu rastú javory, lipy či divé čerešne, na ktorých sú umiestnené malé tabuľky s menami zosnulých.
Javorová, ktorá vyštudovala ochranu životného prostredia na univerzite v Brne, sa s konceptom ekologických pohrebov stretla v Anglicku, kde sú pamätné lesy bežnou praxou. Vysvetľuje, že v Českej republike je legálne rozptýliť popol v prírodnom prostredí, napríklad v záhradách alebo riekach, ak s tým súhlasí majiteľ pozemku. Pri takýchto obradoch niekedy asistujú aj duchovní, najčastejšie protestantskí, ale výnimkou nie sú ani katolícki kňazi.
Uchovávanie popola blízkej osoby v domácom prostredí
Zakladateľka projektu zdôrazňuje aj kultúrne rozdiely. V Českej republike nie je zakázané dlhodobo uchovávať urnu s popolom blízkeho doma. Ľudia si tento spôsob často volia vtedy, keď si nie sú istí, ako sa so zosnulým najlepšie rozlúčiť. Niektorí sa až po rokoch rozhodnú umiestniť popol do lesa spomienok alebo ho rozptýliť na mieste, ktoré malo pre zosnulého osobitný význam.
Lesy spomienok nie sú len ekologickou iniciatívou, ale aj spôsobom, ako vytvoriť priestor, kde sa spomienky na blízkych prirodzene spájajú s prírodou. Okrem Prahy už podobné miesta fungujú aj v Brne, Plzni, Hradci Králové či Karlových Varoch. Jesenné návštevy týchto prírodných miest sa stávajú čoraz bežnejšou súčasťou spomienkových rituálov, pričom postupne nahrádzajú tradičné hroby alebo kolumbáriá.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
