Mnohí spotrebitelia si pri pohľade na pohár tmavého lesného medu predstavujú idylické prostredie plné lesných plodov a vône ihličia. Proces vzniku tohto produktu je však omnoho komplexnejší. Lesný med totiž vďačí za svoje jedinečné vlastnosti takzvanej medovici – lepkavej tekutine, ktorú produkuje hmyz žijúci na stromoch.
Na rozdiel od klasického nektárového medu tak tento včelí klenot vzniká vďaka mravčej práci vošiek a puklíc. Tento drobný hmyz vysáva sladkú šťavu zo stromov a prebytočné cukry vylučuje. Včely tieto kvapky medovice aktívne zbierajú, v úli ich ďalej spracovávajú a zahusťujú. Výsledkom je hlboká tmavá farba, osobitá chuť a bohaté minerálne zloženie, ktoré posúva lesný med na úplne inú úroveň.
Tráviaci trakt hmyzu
Celý tento proces pritom začína v tráviacom trakte hmyzu, ktorý sotva presahuje veľkosť špendlíkovej hlavičky. Samotná tvorba medovice má pôvod vo floéme – cievnom zväzku stromu, ktorý je zodpovedný za transport cukrov z listov do ostatných častí rastliny. Vošky a iné bzdochy zapichujú svoje ústne ústrojenstvo priamo do floému, aby sa nakŕmili. Rastlinná šťava je však pre ne príliš sladká a chudobná na aminokyseliny. Hmyz z nej preto vyfiltruje potrebné živiny a zvyšok vylúči von.
Čo hovoria vedecké štúdie? Podľa výskumu publikovaného v renomovanom vedeckom časopise PLOS One transformujú črevné enzýmy tohto hmyzu časť sacharózy na iné zložité cukry, vrátane melezitózy. Medovica, ktorú včely zbierajú z ihličia a listov, je teda metabolicky spracovaná látka, nie iba obyčajná prefiltrovaná šťava zo stromu. Včely kvapky medovice aktívne vyhľadávajú a už počas zberu ich obohacujú o vlastné enzýmy. V úli potom medovica dozrieva a odparuje sa z nej voda, rovnako ako pri nektáre. Aby však včely dokázali nazbierať dostatok materiálu na produkciu medu, vošky a puklice sa musia na stromoch vyskytovať masovo. Až vtedy sa listy a ihličie pokryjú súvislou vrstvou lepkavej medovice, ktorá včely priláka aj z veľkých vzdialeností.
Kto stojí za vznikom medovicového medu?
Medzi najdôležitejších producentov medovice v našich geografických šírkach patria rôzne druhy vošiek a medovníc, ako napríklad medovnica smreková, medovnica dubová či ozdobnica lipová. Každý z týchto druhov preferuje konkrétny strom – medovnica smreková žije na smrekoch, zatiaľ čo ozdobnica lipová na lipách. Práve táto úzka väzba na konkrétnu drevinu spôsobuje, že smrekový medovicový med chutí úplne inak ako ten z lipy.
Odborníci už dlhodobo kritizujú komerčné označenie „lesný med“. Upozorňujú, že nie každý hmyz produkujúci medovicu žije výhradne v lese. Príkladom je spomínaná ozdobnica lipová, s ktorou sa bežne stretávame aj v mestských alejach a parkoch. Naopak, priamo v lesoch rastie množstvo nektárodajných kvetov, z ktorých včely vyrábajú klasický kvetový med. Prívlastok „lesný“ preto neodráža skutočný pôvod medu, ale v spotrebiteľoch iba budí romantické, no nepresné predstavy.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
