Paradajkový hlúbik je jedovatý a najviac vitamínov nájdeme v šupke ovocia a zeleniny. Znie to jasne, však? Mýtov o jedle existuje neúrekom... Špenát sa v žiadnom prípade nesmie prihrievať, ku každej šálke kávy treba vypiť pohár vody a kôrka zo syra patrí do koša.
Koľko pravdy sa však skrýva v „múdrostiach“, ktoré nám opakovali už naše staré mamy? Pozreli sme sa bližšie na najbežnejšie mýty o stravovaní.
1. Mrazené potraviny sa nepokazia
Nepravda. Problém s mrazením spočíva v tom, že akonáhle jedlo odložíte do mrazničky, často naň zabudnete. Možno si poviete, že nevadí, ak si na zeleninovú zmes spomeniete až po roku.
Bohužiaľ, mýlite sa. Hoci majú potraviny pri teplote -18 °C výrazne dlhšiu trvanlivosť, živiny a chuť sa postupne vytrácajú. Základné pravidlo znie, že nič by nemalo ostať zmrazené dlhšie ako 12 mesiacov. Pri chudom mäse a rybách by ste nemali čakať viac ako tri mesiace.
2. Špenát sa nesmie znova prihrievať
Nepravda. Má to však jeden háčik – špenát by ste mali po prvom uvarení rýchlo schladiť. Ak sa zelenina nachádza príliš dlho v prostredí s izbovou teplotou, baktérie začnú premieňať neškodný dusičnan na škodlivý dusitan.
Tento mýtus mimochodom pochádza z čias, keď boli chladničky hudbou budúcnosti a skladovanie pri izbovej teplote bolo bežným štandardom.
3. Superpotraviny sú kľúčom k dokonalému zdraviu
Čiastočne. Kel, tekvica alebo mangold sú plné dôležitých vitamínov a antioxidantov, čo je pre naše telo skvelé. Vďaka krátkym prepravným trasám – keďže tieto druhy rastú priamo u nás – sa v nich zachováva množstvo živín a profituje aj ekológia.
Pri „klasických“ exotických superpotravinách, ako sú bobule goji alebo chia semienka, sa však oplatí bližší pohľad. Napríklad goji v ničom neprekonáva naše domáce maliny a ľanové semienka sú plnohodnotnou alternatívou k populárnym chia semienkam.
Exotické plody navyše musia byť pred transportom spracované a ich dovoz zaťažuje životné prostredie. Či sa vysoká cena oplatí, musí zvážiť každý sám.
4. Paradajkový hlúbik je jedovatý
Pravda. Ale aj tu nasleduje jedno „ale“. Jedovatý solanín, ktorý sa nachádza v hlúbikoch a zelených nezrelých paradajkách, by ste museli skonzumovať v obrovskom množstve, aby vyvolal príznaky otravy, ako sú bolesti hlavy alebo brucha. V praxi to znamená, že mini-hlúbiky v cherry paradajkách nemusíte pracne vyrezávať.
5. Káva dehydruje telo
Nepravda. Hoci kofeín v káve pôsobí krátkodobo močopudne, „čierne zlato“ sa môže započítavať do pitného režimu. Napriek tomu by ste nemali vypiť viac ako štyri šálky denne. Káva totiž stimuluje srdcovo-cievny systém, a preto sa neodporúča ako primárny spôsob hasenia smädu.
6. V šupke ovocia a zeleniny je najviac vitamínov
Pravda. Vaša mama nebola v školských časoch lenivá očistiť vám jablko – v šupke sa skutočne nachádza najviac vitamínov. Ani tí, ktorí nekupujú bio produkty, sa nemusia obávať – prínos vitamínov prevažuje nad rizikom zvyškov pesticídov v šupke.
7. Syrová kôrka sa nesmie jesť
Čiastočne. Prírodne dozreté a neošetrené kôrky sú úplne neškodné. Pri ušľachtilých druhoch, ako je syr s bielou plesňou, dodáva práve kôrka delikatese jej typickú arómu a rozhodne by ste sa jej nemali vyhýbať.
Iné je to pri druhoch s kôrkou z vosku alebo plastu. Ak si nie ste istí, pozrite sa na obal – ak kôrka nie je jedlá, musí to tam byť uvedené.
8. Pohárik tvrdého alkoholu po jedle podporuje trávenie
Nepravda. Po sýtom jedle je lákavé „spláchnuť“ ho kalíškom pálenky. Alkohol síce stimuluje tvorbu žalúdočnej kyseliny a vďaka tlmiacemu účinku zmierňuje pocit plnosti, no napriek tomu to nie je dobrý nápad.
Keďže alkohol je pre telo jednoduchšie rozložiť, tráviaci trakt sa najprv zameria naň a až potom na samotné jedlo. Namiesto podpory trávenia sa teda celý proces skôr spomalí.
9. Bohatá večera spôsobuje priberanie
Nepravda. Priberáme vtedy, keď prijmeme viac kalórií, než spotrebujeme. Pre zdravého človeka s normálnou hmotnosťou je preto irelevantné, kedy a koľko zje. Rozhodujúca je celková denná bilancia.
10. Celozrnné výrobky sú zdravšie ako tie biele
Pravda. Platí to však len vtedy, ak ide o skutočne celozrnný produkt. To, že chlieb alebo cestoviny vyzerajú tmavšie, nie je zárukou obsahu celého zrna. Často sa totiž používa sladový extrakt (karamel), aby sa pečivo umelo zafarbilo dotmava.
Istotu vám dodá len pohľad na zloženie. Ak siahnete po poctivom celozrnnom výrobku, odmenou vám bude dlhší pocit sýtosti a viac živín.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
