1. Cisárske rezy menia ženské telá
Pred stáročiami ženy s veľmi úzkou panvou často neprežili komplikovaný pôrod spolu s dieťaťom. Dnes však moderná medicína umožňuje pôrod pomocou cisárskeho rezu, vďaka čomu prežívajú matky aj deti, ktoré by kedysi mali len malú šancu. Vedci upozorňujú, že to postupne mení prirodzený výber. Gény spojené s užšou panvou sa prenášajú ďalej a zároveň sa rodia väčšie deti, čo môže viesť k ešte častejšiemu využívaniu cisárskych rezov v budúcnosti.
2. Smartfóny menia tvar našej lebky
Dlhodobé pozeranie do telefónov spôsobuje, že ľudia neustále nakláňajú hlavu dopredu. Vedci si všimli, že u niektorých ľudí sa kvôli tomu vytvára malý kostný výrastok na zadnej strane lebky. Tento jav vzniká v mieste, kde sa svaly krku spájajú s lebkou. Neustály tlak spôsobuje, že telo reaguje tvorbou dodatočnej kostnej hmoty. Odborníci upozorňujú, že ide o dôsledok moderného životného štýlu spojeného s častým používaním smartfónov.
3. Internet oslabuje našu pamäť
Dnes si väčšina ľudí nemusí pamätať fakty, telefónne čísla či dátumy, pretože všetko nájde na internete za pár sekúnd. Vedci tento jav nazývajú „Google efekt“. Mozog si totiž menej zapamätáva informácie, ak vie, že sú ľahko dostupné online. Ľudia si častejšie pamätajú, kde informáciu nájdu, než samotnú informáciu. Technológia tak postupne mení spôsob, akým pracuje naša pamäť.
4. Poľnohospodárstvo zmenilo naše čeľuste
Prví lovci a zberači mali výrazne väčšie čeľuste a silnejšie zuby než dnešní ľudia. Dôvodom bola tvrdá strava, ktorá si vyžadovala intenzívne žuvanie surového mäsa a rastlín. S príchodom poľnohospodárstva a neskôr varených jedál sa strava zmäkčila. Čeľuste sa postupne zmenšovali a dnes mnohým ľuďom chýba v ústach priestor pre všetky zuby, vrátane zubov múdrosti.
5. Spracované jedlá menia vývoj detí
Moderné spracované potraviny ovplyvňujú vývoj detských tvárí a čeľustí. Mäkké jedlá nevyžadujú intenzívne žuvanie, takže svaly a kosti tváre sa nevyvíjajú tak prirodzene ako kedysi. Vedci upozorňujú, že dnešné lebky sú v priemere menšie než lebky našich dávnych predkov. Podobné problémy sa objavujú aj u zvierat chovaných na mäkkej spracovanej strave.
6. Sociálne siete vplývajú na psychiku
Sociálne siete sa spájajú s vyšším rizikom depresie, úzkosti, nízkeho sebavedomia či pocitu osamelosti. Najviac sú ohrození tínedžeri, ktorí trávia online veľkú časť dňa. Výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí obmedzili čas na sociálnych sieťach, zaznamenali lepšie duševné zdravie a nižšiu úroveň stresu. Neustále porovnávanie sa s ostatnými a strach z toho, že človeku niečo uniká, výrazne vplývajú na psychiku.
7. Smartfóny skracujú našu pozornosť
Časté kontrolovanie notifikácií a sociálnych sietí mení spôsob fungovania mozgu. Mozog si postupne zvykne na neustále vyrušovanie a začne očakávať pravidelné podnety. Výsledkom je slabšia koncentrácia a problém sústrediť sa na jednu činnosť dlhší čas. Ľudia závislí od telefónov musia podľa štúdií vynakladať väčšie úsilie na udržanie pozornosti.
8. Internet nás učí žiť len online
Vedci používajú pojem „popcornový mozog“ na označenie stavu, keď si mozog zvykne na neustále nové informácie z internetu. Človek potom vyhľadáva ďalšie podnety a offline svet ho začne nudiť. Takýto spôsob fungovania môže viesť k problémom s koncentráciou, netrpezlivosti a neschopnosti oddychovať bez digitálnych zariadení. Neustály prílev informácií mení naše myslenie aj každodenné návyky.
9. Technológie zvyšujú krátkozrakosť
Krátkozrakosť je dnes jedným z najrýchlejšie rastúcich zdravotných problémov u detí a tínedžerov. Vedci to spájajú s nadmerným časom stráveným v interiéri a pred obrazovkami. Oči potrebujú prirodzené denné svetlo na správny vývoj. Deti, ktoré trávia viac času vonku, majú výrazne nižšie riziko vzniku krátkozrakosti než tie, ktoré väčšinu dňa pozerajú do obrazoviek.
10. Smartfóny spôsobujú problémy so spánkom
Používanie telefónu pred spaním patrí medzi hlavné príčiny nespavosti. Notifikácie, sociálne siete či videá stimulujú mozog a bránia telu pripraviť sa na odpočinok. Veľkým problémom je aj modré svetlo z displejov, ktoré potláča tvorbu melatonínu – hormónu zodpovedného za spánok. Mozog si potom myslí, že je stále deň, a človek zaspáva oveľa ťažšie.
Záver
Moderné technológie výrazne zmenili život človeka a mnohé zmeny priniesli pohodlie, bezpečnosť či dlhší život. Zároveň však ovplyvňujú naše telo, správanie aj fungovanie mozgu spôsobmi, ktoré by ešte pred pár desaťročiami nikto nečakal. Prirodzený výber dnes už neformuje človeka len prostredníctvom prírody, ale aj cez technológie, medicínu a digitálny svet.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: zaujimavysvet.sk
