Slovensko čaká tvrdá debata o dôchodkoch. Kým politici sa sporia o budúcnosť 13. dôchodkov, ekonómovia upozorňujú na rastúci deficit Sociálnej poisťovne a demografickú krízu, ktorá môže celý systém výrazne zmeniť.
Analytik INESS Radovan Ďurana v minulotýždňovej relácii Braňo Závodský Naživo otvorene povedal, že súčasný systém je čoraz menej udržateľný a bez zmien bude štát v budúcnosti nútený hľadať miliardy eur navyše.
Slovensko má „štedrý“ dôchodkový systém
Hoci sa mnohým seniorom zdajú penzie nízke, v medzinárodnom porovnaní patrí Slovensko podľa Ďuranu medzi krajiny s relatívne vysokou mierou náhrady príjmu. Inak povedané – dôchodok u nás tvorí pomerne vysoký podiel z predchádzajúcej mzdy.
„Keď sa pozrieme na porovnanie krajín OECD, tak my máme štedrý dôchodkový systém,“ povedal analytik INESS Radovan Ďurana v rádiu Expres.
Zároveň však upozornil, že štedrý systém automaticky znamená aj väčší tlak na verejné financie. A práve tam začína problém.
Sociálna poisťovňa je v miliardovom mínuse
Sociálna poisťovňa dnes podľa analytika potrebuje každoročne masívnu finančnú pomoc od štátu. Deficit sa pohybuje v miliardách eur a podľa prognóz sa má v nasledujúcich desaťročiach ešte zhoršovať.
Dôvodom je najmä starnutie populácie. Kým dnes pripadá približne 2,5 pracujúceho na jedného seniora, v budúcnosti to má byť už len asi 1,5 pracujúceho. „Tá demografia sa už zmeniť nedá,“ upozornil Ďurana.
Podľa neho bude štát čoraz viac peňazí presúvať nielen do dôchodkov, ale aj do zdravotníctva a sociálnych služieb.
Koľko seniorov dostáva dôchodok nad 2 000 eur?
Práve vysoké dôchodky sa v posledných dňoch dostali do centra politickej debaty. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar pripustil, že 13. dôchodky by mohli byť do budúcna adresnejšie.
Ukazuje sa však, že seniorov s veľmi vysokými penziami je na Slovensku minimum.
Podľa údajov, ktoré zazneli v diskusii, dôchodok nad 2 000 eur mesačne poberá približne 800 ľudí. Aj preto by prípadné odobratie 13. dôchodku tejto skupine prakticky nič nevyriešilo. „13. dôchodkov vyplácame viac ako milión, takže to by bolo smiešne,“ skonštatoval Ďurana.
Analytik zároveň odmietol pohľad, že ide o „bohatých dôchodcov“. Tvrdí, že vysoké penzie sú výsledkom vysokých odvodov a dlhých rokov práce.
Nad tisíc eur berie dôchodok asi každý ôsmy senior
O niečo väčšiu skupinu tvoria penzisti s dôchodkom nad 1 000 eur. Tých je podľa dát približne 12,4 percenta. Ani vyradenie tejto skupiny z 13. dôchodkov by však podľa analytika neprinieslo zásadnú úsporu. Štát by ušetril necelých 100 miliónov eur, pričom celkové náklady na 13. dôchodky dosahujú približne miliardu eur ročne. „To nie je adresnosť,“ upozornil Ďurana.
Kde by štát vedel reálne ušetriť?
Ak by vláda chcela výraznejšie šetriť, musela by podľa analytika siahať oveľa hlbšie. Reálne veľké úspory by prinieslo až obmedzenie 13. dôchodkov pre ľudí s penziami nad približne 500 eur.
Práve tam by už úspora mohla prekročiť pol miliardy eur.
Ďurana však tvrdí, že systém by mal fungovať úplne inak. Namiesto plošných 13. dôchodkov by sa mala pomoc sústrediť len na seniorov, ktorí sú skutočne v núdzi. „Sociálny systém má pomáhať ľuďom, ktorí sú skutočne odkázaní na pomoc,“ zdôraznil.
Budú sa dôchodky škrtať?
Momentálne nie. Vládna koalícia sa na tom nevie zhodnúť. Kým zo Smeru zaznievajú úvahy o adresnosti, Hlas odmieta akékoľvek zásahy do 13. dôchodkov a pohrozil dokonca odchodom z vlády.
Debata sa však podľa analytikov skôr či neskôr vráti. Dôvod je jednoduchý – systém je čoraz drahší a štát si na jeho fungovanie musí požičiavať. „Slovenský štát si musí každé jedenáste euro, ktoré chce minúť, požičať,“ upozornil Ďurana.
Dôchodkové prognózy majú ľudí pripraviť na realitu
Veľkou témou relácie boli aj nové dôchodkové prognózy, ktoré začne Sociálna poisťovňa rozposielať 3,5 milióna ľudí. Majú ukázať, aký dôchodok môžu občania očakávať a akú časť ich dnešného príjmu penzia pokryje.
Analytik však upozorňuje, že prognózy vychádzajú zo súčasného systému, ktorý sa podľa neho v budúcnosti pravdepodobne zmení.
„Rozhodne by ste tú prognózu nemali brať tak, že som za vodou,“ odkázal ľuďom. Podľa neho by mali najmä mladší ľudia počítať s tým, že bez vlastných úspor sa v budúcnosti nezaobídu.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: sita.sk
