Letný čas sa skončí skôr, než sa môže zdať. Na konci októbra si hodinky opäť posunieme o jednu hodinu späť. Prečo si však hodiny posúvame dopredu a späť? História tejto praxe je prekvapivo zaujímavá. A nie, za jej zavedením nestáli poľnohospodári.
Čo je letný čas?
Letný čas znamená, že si počas letných mesiacov posúvame hodiny o jednu hodinu dopredu oproti štandardnému času. Na jeseň ich následne opäť vraciame späť.
Hlavnou myšlienkou je lepšie využitie prirodzeného denného svetla. Keď si na jar posunieme hodiny o hodinu dopredu, získame viac svetla počas letných večerov. Po jesennom návrate k štandardnému času máme naopak viac denného svetla v skorých ranných hodinách.
Kedy sa mení čas?
V Európe vrátane Slovenska sa letný čas začína uplatňovať poslednú marcovú nedeľu a na zimný čas sa prechádza poslednú októbrovú nedeľu.
Na jar: Hodiny sa v noci zo soboty na nedeľu posunú o jednu hodinu dopredu, takže prichádzame o hodinu spánku. Východ aj západ slnka nastanú približne o hodinu neskôr než deň predtým, vďaka čomu máme viac svetla vo večerných hodinách.
Na jeseň: Hodiny sa posunú o jednu hodinu späť, takže získame hodinu spánku navyše. Slnko vyjde aj zapadne skôr, čo prináša viac denného svetla v skorých ranných hodinách.
Prečo bol letný čas zavedený?
Za najstarší známy návrh na využitie denného svetla sa považuje esej Benjamina Franklina „Ekonomický projekt“ z roku 1784. Franklin ju však napísal s humorom. Navrhoval v nej zavedenie opatrení, ktoré by ľudí nútili vstávať za úsvitu, aby sa ušetrili peniaze za sviečky.
Navrhoval napríklad, aby ráno po východe slnka zazvonili všetky kostolné zvony. Ak by to nestačilo, podľa jeho žartovného návrhu mali ľudí zobudiť výstrely z diel. Franklin tak chcel poukázať na to, koľko denného svetla ľudia zbytočne premrhajú tým, že ráno dlho spia a večer zostávajú hore pri umelom osvetlení.
Skutočný tvorca myšlienky letného času
Za prvého skutočného zástancu posúvania hodín sa považuje Angličan William Willett. Tento londýnsky staviteľ dostal nápad v roku 1907 počas rannej jazdy na koni. Všimol si, že na domoch boli stále zatiahnuté okenice, hoci slnko už dávno vyšlo.
Vo svojom manifeste s názvom „The Waste of Daylight“ upozorňoval, že každý rok sa premrhá veľké množstvo denného svetla a navrhol posúvanie hodín. Za svoju myšlienku intenzívne bojoval a minul na jej presadenie značnú časť svojho majetku. V tom čase sa však jeho návrh stretol najmä s posmechom a podporu nezískal.
Prvá svetová vojna priniesla zmenu
Postoj k letnému času sa zmenil až počas prvej svetovej vojny, keď vznikla naliehavá potreba šetriť uhlie a ďalšie zdroje energie.
Nemecko ako prvá krajina oficiálne zaviedlo systém predlžovania denného svetla v roku 1915, a to ako opatrenie na úsporu paliva. O rok neskôr nasledovala Veľká Británia a postupne sa k tejto praxi pridávali aj ďalšie krajiny.
Poľnohospodári letný čas nepodporovali
Často sa mylne tvrdí, že za zavedením letného času stáli poľnohospodári. V skutočnosti patrili medzi jeho najväčších odporcov a proti zmene sa od začiatku výrazne stavali.
Dôvod bol jednoduchý. Zvieratá ani plodiny sa neriadia hodinami, ale prirodzeným rytmom slnka. Kravy je potrebné dojiť podľa ich biologického rytmu a ranná rosa ovplyvňuje, kedy môžu poľnohospodári začať kosiť alebo žať.
Farmárom prekážalo najmä to, že sa museli prispôsobovať umelo nastavenému času a začínať s prácou ešte za tmy, aby držali krok s novým časovým režimom spoločnosti.
Po skončení svetových vojen sa letný čas v jednotlivých krajinách niekoľkokrát rušil a opätovne zavádzal, najmä v súvislosti so snahou šetriť energiu. V modernej dobe sa jeho používanie v Európe postupne zosúladilo aj kvôli medzinárodnej doprave, obchodu a každodennému fungovaniu medzi jednotlivými krajinami.
Diskusia o tom, či je posúvanie hodín stále prínosné a či by sa od neho malo úplne upustiť, však pokračuje dodnes.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
