Posledný nový živý druh mačkovitej šelmy bol opísaný ešte v roku 1923, kedy išlo o pampovú mačku z Uruguaja. Odvtedy sa predpokladalo, že mačkovité šelmy na našej planéte máme kompletne zmapované. Výskumníkom sa však pomocou pokročilých genetických analýz podarilo odhaliť skrytý poklad, druh dostal vedecké meno Leopardus tilcayo.
Maličká šelma s výzorom miniatúrneho ocelota
Nová mačka dostala svoje druhové meno podľa výrazu „tilkajo“, ktorý pre ňu odpradávna používajú domorodí obyvatelia v bolívijskom regióne Yungas.
Trpasličia šelma dosahuje hmotnosť len 1,5 až 2 kilogramy a dĺžka jej tela bez chvosta nepresahuje 50 centimetrov. Svojím úchvatným škvrnitým kožúškom pripomína zmenšeninu ocelota alebo margaja, no geneticky ide o úplne samostatnú evolučnú líniu. Podľa výskumníkov sa od ostatných príbuzných druhov oddelila už pred približne 1,4 milióna rokov.
Prečo zostala viac ako storočie neodhalená?
Doteraz boli tieto zvieratá považované len za severnú populáciu takzvanej tigrastej mačky (Leopardus tigrinus). Európski prírodovedci totiž v 18. a 19. storočí spájali všetky malé škvrnité mačky z Južnej Ameriky do jednej skupiny, pretože vzhľadovo boli takmer na nerozoznanie.
Zásadný prielom priniesol až moderný výskum, pri ktorom vedci analyzovali kompletné genómy 38 vzoriek, vrátane zubov, kostí a kože z múzejných exponátov z rôznych kútov Južnej a Strednej Ameriky. Výsledok bol dychberúci: namiesto jedného druhu sa v tejto skupine ukrýva až päť odlišných druhov.
Samček v zajatí pomohol prepísať históriu
Nový druh bol opísaný vďaka dvom živým jedincom v Bolívii. Kľúčovú úlohu zohral najmä samček menom Tigrino, ktorý už vyše desaťročia žije v záchrannej stanici Senda Verde po tom, čo bol zachránený zo spárov nelegálnych pašerákov. Práve on slúžil vedcom ako referenčný vzor.
„Vyzerala inak než ostatné mačky, no naozaj sme nečakali, že držíme v rukách úplne nový druh,“ uviedla biologička Paola Nogales-Askarunz.
Smutná správa na záver: Nový druh je v okamžitom ohrození
Zatiaľ čo biológovia oslavujú taxonomický úspech, ochranári dvíhajú varovný prst. O novom druhu Leopardus tilcayo zatiaľ vieme len veľmi málo, no prirodzené prostredie týchto mačiek mizne nepredstaviteľným tempom.
Oblačné lesy ohrozuje masívne odlesňovanie, nelegálny lov a infekčné choroby, ktoré na ne prenášajú domáce a túlavé psy. Keďže sa populácia pôvodne považovaná za jeden veľký druh rozdelila na päť samostatných, počet jedincov každého z nich je dramaticky nižší, než sa predpokladalo. Vedci preto požadujú, aby bola táto maličká divoká mačka okamžite zaradená medzi kriticky ohrozené druhy.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier
