Vo výnimočných prípadoch sa stáva, že sa človek dožije veku 100 rokov. Vedci sa však domnievajú, že onedlho by ľudia túto hranicu mohli prekračovať oveľa častejšie. Ako uvádza portál Polsat News, odborníci tiež určili generácie, ktoré majú najväčšiu šancu presiahnuť takýto mimoriadne vysoký vek.
Doterajší absolútny rekord v ľudskej dlhovekosti drží Francúzka Jeanne Calmentová, ktorá zomrela v roku 1997 v úctyhodnom veku 122 rokov a 164 dní. Naopak, prvenstvo medzi mužmi patrí Japoncovi Džiroemonovi Kimurovi, ktorý sa dožil 116 rokov a 54 dní. Napriek tomu, že Calmentovej rekord odoláva už takmer tri desaťročia, podľa vedcov by sme na jeho prekonanie nemuseli čakať príliš dlho.
Túto hypotézu predstavili profesori David McCarthy a Po-Lin Wang v štúdii publikovanej v marci 2023 v odbornom časopise PLOS ONE. V nej analyzovali údaje o úmrtnosti obyvateľov 19 priemyselne rozvinutých krajín.
Z ich výpočtov vyplýva, že u ľudí narodených medzi druhou a piatou dekádou 20. storočia, teda približne v rokoch 1910 až 1950, dochádza k nezvyčajnému posunu úmrtnosti do vyššieho veku. Hranica dlhovekosti by pri týchto generáciách mohla pokročiť zhruba o desať rokov. To znamená, že niektorí dnešní storočníci by sa mohli dožiť 120 až 128 rokov.
Obzvlášť zaujímavý je modelový odhad pre Japonsko. Podľa neho má najdlhšie žijúca žena narodená v roku 1940 až 50-percentnú pravdepodobnosť, že prekročí vek 130 rokov. Vedci však zdôrazňujú, že tento údaj sa netýka každej Japonky z daného ročníka, ale výhradne jedinej rekordérky celej generácie.
Nové míľniky by sme podľa vedcov mohli očakávať už do roku 2060, keď ľudia z 30. a 40. rokov minulého storočia dosiahnu mimoriadne vysoký vek. Zároveň pripomínajú, že presné predpovede závisia od použitých matematických modelov a skutočný vývoj môžu ovplyvniť úroveň zdravotnej starostlivosti, životné podmienky či prípadné epidémie.
Ešte ďalej zašli výskumníci zo Skoltechu a inštitútu AIRI, ktorí sa v štúdii zverejnenej v lete 2026 v časopise npj Aging pokúsili určiť absolútnu biologickú hranicu ľudského života. Namiesto hodnotenia doterajších štatistík vytvorili prognostický model eliminujúci všetky teoreticky odstrániteľné alebo zvrátiteľné prejavy starnutia a predpokladali, že v ideálnych podmienkach by človeka napokon zabili len genetické mutácie nahromadené počas života.
Aj keď má ich práca čisto teoretický charakter, vedci na jej základe odhadli, že maximálna biologická dĺžka ľudského života sa pravdepodobne pohybuje v rozmedzí 146 až 194 rokov.
V porovnaní s týmto hypotetickým biologickým potenciálom dosahuje súčasná priemerná dĺžka života len približne polovicu, na čom sa zásadne podpisujú každodenné životné návyky. Doterajšie výskumy jasne ukazujú, že na dlhovekosť vplývajú viaceré faktory vrátane fajčenia, pohybu, konzumácie alkoholu, obezity či spánku.