1945 – Partizáni popravili Mussoliniho
Keď sa v apríli 1945 druhá svetová vojna v Európe blížila k záveru, zúčtovanie prišlo aj pre muža, ktorý Taliansko vtiahol do vojnového pekla. Benito Mussolini, zvrhnutý fašistický diktátor, bol 28. apríla 1945 popravený talianskymi partizánmi v obci Giulino di Mezzegra na severe Talianska.
Podľa všeobecne prijímanej verzie udalostí Mussoliniho zastrelil Walter Audisio, komunistický partizán. Okolnosti popravy však dodnes vyvolávajú otázky — od skončenia vojny sa objavilo viacero rozporuplných výkladov toho, čo sa v Giuline presne odohralo. Isté je jedno: muž, ktorý viac ako dve desaťročia formoval taliansku politiku podľa fašistického vzorca, skončil bez súdu, bez obhajoby, v dedine pri jazere Como. Jeho smrť symbolicky uzavrela jednu z najtemnejších kapitol talianskych dejín.
1858 – Masaker v Bawani Imli: Britská odveta za indickú vzburu
Takmer storočie pred Mussoliniho pádom sa na druhom konci sveta odohrala iná poprava — masová a chladnokrvná. Dňa 28. apríla 1858, v čase doznievajúcej indickej vzbury z rokov 1857–1858, britské sily obesili 52 indických povstalcov v Bawani Imli.
Indická vzbura bola rozsiahlym povstaním proti nadvláde Britskej východoindickej spoločnosti, ktorá na indickom subkontinente fungovala ako suverénna mocnosť v mene Britskej koruny. Vypukla 10. mája 1857 ako revolta sipáhiov — indických vojakov v službe spoločnosti — v posádkovom meste Meerut, približne 64 kilometrov severovýchodne od Dillí. Z vojenskej revolty sa rýchlo rozrástla do série ďalších povstaní, ku ktorým sa pridalo aj civilné obyvateľstvo.
Masaker v Bawani Imli bol súčasťou brutálnej britskej odplaty. Dvaapäťdesiat mužov, ktorých dnes India považuje za bojovníkov za slobodu, bolo obesených. Táto udalosť zostáva jedným z mnohých bolestivých pripomenutí koloniálneho násilia, ktoré formovalo indické národné povedomie.
1887 – Schnaebelého aféra: Na prahu francúzsko-nemeckej vojny
Diplomacia vie byť krehká vec. Stačí jedno zatknutie a dve veľmoci sa ocitnú na pokraji konfliktu. Presne to sa stalo v apríli 1887, keď pruská tajná polícia zatkla francúzskeho policajného inšpektora Guillauma Schnaebelého — rodáka z Alsaska, regiónu, ktorý bol po francúzsko-pruskej vojne z roku 1871 predmetom neustáleho napätia medzi Parížom a Berlínom.
Schnaebelého zatknutie vyvolalo vážnu diplomatickú krízu, ktorá dostala pomenovanie Schnaebelého aféra. Situácia hrozila prerásť do otvoreného vojenského konfliktu medzi Francúzskom a Nemeckom. Napokon sa však rozum presadil — týždeň po zatknutí, 28. apríla 1887, bol Schnaebelé prepustený. Vojna bola odvrátená, no trhlina medzi oboma krajinami sa ďalej prehlbovala a o necelé tri desaťročia vyvrcholila v prvej svetovej vojne.
1910 – Paulhan zvíťazil v pretekoch z Londýna do Manchestru
Nie všetky udalosti tohto dňa boli poznačené násilím či krízami. Dňa 28. apríla 1910 pristál Francúz Louis Paulhan so svojím dvojplošníkom v Manchestri, čím dokončil priekopnícky let z Londýna. Odletel predchádzajúci deň a stal sa víťazom prvej leteckej ceny denníka Daily Mail za let medzi týmito dvoma britskými mestami.
Paulhan, celým menom Isidore Auguste Marie Louis Paulhan, bol jedným z priekopníkov raného letectva. V čase, keď lietadlá boli ešte krehkými konštrukciami z dreva a plátna a každý dlhší let bol hazardom so životom, jeho úspech elektrizoval verejnosť. Let z Londýna do Manchestru nebol len športovým výkonom — bol dôkazom, že letectvo má budúcnosť ako dopravný prostriedok, nie iba ako cirkusová atrakcia.
Narodili sa 28. apríla
Ezra Abbot (1819–1884) — americký biblický vedec, ktorý sa zapísal do dejín ako jeden z popredných akademikov svojej doby. Abbot sa venoval biblickému textu s precíznosťou, ktorá mu vyniesla uznanie v odborných kruhoch po celých Spojených štátoch.
Josiah Thomas (1863–1933) — baník z Anglicka, ktorý sa presťahoval do Austrálie, kde sa dal na politickú dráhu. Thomas bol zvolený do Snemovne reprezentantov už v prvých federálnych voľbách v roku 1901 za Stranu práce. Neskôr zastával funkciu generálneho poštmajstra a ministra zahraničných vecí v dvoch vládach Andrewa Fishera. Po rozkole v Strane práce v roku 1916 prešiel k nacionalistom a presunul sa do Senátu vo voľbách v roku 1917.
Zomrel 28. apríla
Michail Kutuzov (1745–1813) — ruský poľný maršal, jedna z najväčších vojenských postáv ruskej histórie. Kutuzov slúžil pod troma panovníkmi dynastie Romanovovcov: cárovnou Katarínou II. a cármi Pavlom I. a Alexandrom I. Počas bojov proti Turkom bol dvakrát postrelený do hlavy — a obe rany prežil, čo sa vtedy považovalo za takmer zázrak. Do dejín sa však zapísal predovšetkým ako muž, ktorý porazil Napoleona. Ako hlavný veliteľ ruských síl viedol stratégiu, ktorá v roku 1812 zlomila francúzsku Grande Armée. Zomrel 28. apríla 1813, ešte pred konečným víťazstvom koalície nad Napoleonom, no jeho prínos k porážke francúzskeho cisára bol nesporný.
Dvadsiaty ôsmy apríl — deň popráv a diplomatických kríz, ale aj priekopníckych letov a pozoruhodných životov. Dejiny sa na tento dátum nešetrili.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: tentoden.sk
