História gumenej kačičky siaha až do 19. storočia, keď sa guma začala čoraz častejšie využívať na výrobu hračiek. Prvé figúrky však boli vyrobené z masívnej gumy a boli také ťažké, že nedokázali plávať. Bábätkám slúžili predovšetkým ako hračky na hryzenie.
Až neskôr sa na trhu objavili ľahké, duté hračky, ktoré boli ideálne do vody. Prelomový krok prišiel v roku 1933 – Američanka Eleanor Shannahanová získala patent na plávajúcu hračku do vody v tvare kačice. Dokázala nasať vodu a opäť ju vystreknúť. Svoj debut ako plávajúca hračka do vane absolvovala v 30. rokoch 20. storočia aj známa Disneyho postavička káčer Donald. Známa žltá kačička v podobe, v akej ju poznáme dnes, sa presadila až v nasledujúcich desaťročiach. Výrazný vplyv na jej vývoj mal sochár Peter Ganine, ktorý si v roku 1949 nechal patentovať svoj vlastný dizajn. Gumená kačička teda nemá iba jedného konkrétneho vynálezcu.
Prečo je vlastne žltá?
Žltá farba je nápadná, priateľská a ľahko rozpoznateľná. Spolu s oranžovým zobákom sa stala poznávacím znamením klasickej hračky do vane. Skutočné kačice však v závislosti od druhu vyzerajú úplne inak. Hoci ich stále nazývame „gumenými“ kačičkami, mnohé dnešné exempláre sa vyrábajú z plastu, najčastejšie z vinylu. Názov sa zachoval, aj keď materiál už dávno prešiel zmenou.
28 800 plastových hračiek na ceste okolo sveta
Jeden z najúžasnejších príbehov sa začal písať v roku 1992 v severnom Tichom oceáne. Nákladná loď vtedy počas búrky stratila kontajner s približne 28 800 plastovými hračkami do vody. Okrem žltých kačičiek sa v ňom nachádzali aj iné zvieratká. Hračky unášali morské prúdy a postupne ich vyplavovalo na vzdialených pobrežiach po celom svete. Miesta ich nálezov nezaujímali len ľudí na plážach, ale predovšetkým vedcov. Na základe týchto hlásení dokázali odborníci presnejšie zmapovať morské prúdy. Stratené hračky sa tak nedobrovoľne stali plávajúcimi výskumnými objektmi.
Tento príbeh má však aj svoju temnejšiu stránku: figúrky predstavovali plastový odpad, ktorý celé roky znečisťoval životné prostredie. To, čo sa začalo ako kuriózna nehoda, tak zároveň ukázalo, aké obrovské vzdialenosti dokáže plastový odpad v oceánoch prekonať.
Z vane až do hitparád
Gumená kačička sa zapísala aj do hudobnej histórie. V roku 1970 zaspieval Ernie z detskej relácie Sezamová ulica pieseň „Rubber Duckie“ (v nemeckej verzii „Quietscheentchen“) o svojej milovanej hračke do vane. Pieseň sa stala obrovským hitom a v americkom rebríčku Billboard Hot 100 dosiahla 16. miesto. Vďaka tomu sa kačička definitívne stala kultovým symbolom, ktorý poznali nielen deti. Dodnes predstavuje zábavu pri kúpaní, nostalgiu detstva a veľkú dávku humoru.
Kačica väčšia ako dom
Táto obľúbená hračka zanechala výraznú stopu aj vo svete umenia. Holandský umelec Florentijn Hofman vytvoril gigantickú plávajúcu kačicu, ktorú verejnosť mohla obdivovať v roku 2007 vo francúzskom meste Saint-Nazaire. Bola 26 metrov vysoká, 20 metrov široká a 32 metrov dlhá – svojou dĺžkou tak pripomínala menší bytový dom. Hofmanova obrovská kačica odštartovala sériu umeleckých inštalácií v rôznych svetových metropolách. Cieľ bol jasný: známy a priateľský predmet mal spájať ľudí a netradičným spôsobom pretvárať verejný priestor.
Vášniví zberatelia a tisíce kačičiek
Pre niektorých ľudí sa to jednou kačičkou do vane zďaleka nekončí. Američanka Charlotte Leeová sa v roku 2011 zapísala do Guinnessovej knihy rekordov vďaka svojej zbierke, ktorá obsahovala úctyhodných 5 631 rôznych gumených kačičiek. Svoju kolekciu hrdo vystavovala v špeciálne upravených vitrínach. Dnes nájdete kačičky do vane v nespočetných variantoch: prezlečené za iné zvieratá, rôzne profesie, historické osobnosti či v extravagantných kostýmoch. Z jednoduchej hračky sa stal vyhľadávaný zberateľský kúsok.
Malá, žltá a svetoznáma
Gumená kačička má za sebou mimoriadne úspešnú kariéru: od prvej masívnej hračky, cez klasiku vo vani, až po popkultúrnu ikonu a umelecké dielo. Dokonca si zahrala aj dôležitú rolu v morskom výskume. Jej úspech pravdepodobne spočíva práve v jej jednoduchosti. Zopár oblých tvarov, žiarivá farba a priateľský výraz úplne stačia na to, aby ľuďom vyčarili úsmev na tvári. A ako vidíme, aj za nenápadnou hračkou sa niekedy skrýva fascinujúci príbeh.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
