Výskum, ktorý bol publikovaný koncom marca, sa zameral nielen na ľudí, ale aj na viaceré druhy zvierat. Vedci sa snažili pochopiť, čo sa deje so spermiami počas obdobia, keď zostávajú v tele bez ejakulácie.
Kým ženská reprodukcia je často spájaná s biologickými hodinami a postupným starnutím vajíčok, u mužov sa spermie tvoria nepretržite od puberty. To však neznamená, že ich kvalita zostáva rovnaká bez ohľadu na čas.
Je abstinencia prospešná?
Dlhé roky sa predpokladalo, že abstinencia, a to aj krátkodobá, vedie k vyššiemu počtu spermií. Tento faktor však podľa vedcov nie je rozhodujúci. Ich analýza, ktorá zahŕňala údaje zo 115 štúdií a takmer 55-tisíc mužov, ukázala, že spermie uložené dlhší čas v reprodukčnom trakte postupne strácajú kvalitu.
Znižuje sa ich pohyblivosť, životaschopnosť a dochádza aj k poškodeniu genetického materiálu, informuje portál LadBible.
Dlhšie „skladovanie“ sa nevypláca
Za týmto zhoršením stoja najmä dva procesy. Prvým je oxidačný stres, ktorý možno prirovnať k „hrdzaveniu“ buniek. Ide o hromadenie škodlivých látok, ktoré spermie poškodzujú. Druhým faktorom je vyčerpanie energie. Spermie sú veľmi aktívne bunky, avšak ich schopnosť obnovovať energiu je obmedzená, takže pri dlhšom „skladovaní“ postupne strácajú vitalitu.
Vedci zároveň upozorňujú na širší spoločenský kontext. V mnohých krajinách klesá sexuálna aktivita a ľudia čoraz častejšie odkladajú rodičovstvo do vyššieho veku. To môže mať v budúcnosti vplyv na celkovú plodnosť populácie, pričom kvalita spermií zohráva dôležitú úlohu.
Čo robiť pred oberom?
Zaujímavé je, že odporúčania odborníkov nie sú úplne jednoznačné. Svetová zdravotnícka organizácia napríklad radí zdržať sa ejakulácie 2 až 7 dní pred odberom spermií na analýzu alebo pred liečbou neplodnosti.
Výskumníci z Oxfordu však tvrdia, že kratšie intervaly môžu byť v niektorých prípadoch výhodnejšie. Podľa nich môže ejakulácia v priebehu 48 hodín pred odberom zlepšiť kvalitu vzorky, a tým aj šance na úspech pri metódach, ako je umelé oplodnenie.
Skúmanie živočíšnej ríše
Analýza desiatok štúdií zahŕňajúcich rôzne druhy, od vtákov cez plazy až po cicavce, ukázala, že spermie sa pri dlhšom uchovávaní zhoršujú aj u zvierat. Vedci zároveň naznačujú, že nejde len o poškodenie DNA, ale aj o zmeny v aktivite génov v spermiách.
Zaujímavým zistením je aj rozdiel medzi samcami a samicami. U niektorých druhov dokážu samice uchovávať spermie dlhšie a v lepšej kvalite, pravdepodobne vďaka špeciálnym mechanizmom, ktoré ich chránia, napríklad produkciou antioxidantov. U ľudí však spermie v ženskom tele prežívajú len niekoľko dní.
Výsledky výskumu tak naznačujú, že pravidelná ejakulácia môže zohrávať dôležitú úlohu pri udržiavaní kvality spermií. Hoci plodnosť ovplyvňuje množstvo faktorov, od genetiky cez životný štýl až po prostredie, frekvencia ejakulácie patrí medzi tie, ktoré má človek do istej miery pod kontrolou. Čerstvé spermie totiž môžu zvýšiť pravdepodobnosť úspešného oplodnenia a celkovo prispieť k lepším reprodukčným výsledkom.
