Uznávaná odborníčka na parazitológiu, doc. Dr. hab. Katarzyna Bartosik z Lekárskej univerzity v Lubline, vysvetľuje, že na Slovensku i v celej strednej Európe je hlavným prenášačom boreliózy kliešť obyčajný (Ixodes ricinus). On však nie je pôvodným zdrojom ochorenia. „Rezervoárom baktérií Borrelia sú predovšetkým malé cicavce a vtáky,“ vysvetľuje expertka. Práve od nich sa kliešte – najčastejšie v štádiu larvy alebo nymfy – nakazia baktériami.
Cementový obal
Zo štúdií vyplýva, že prítomnosť baktérie Borrelia môže ovplyvňovať fyziológiu kliešťa. Nakazené jedince sú odolnejšie voči vysychaniu a majú väčšie zásoby tuku, čo im umožňuje dlhšie hľadať hostiteľa. „Ako zoológička radšej hovorím o prisatí alebo bodnutí kliešťom, pretože je to presnejší termín,“ hovorí profesorka Bartosik. Samička kliešťa dokáže piť krv aj dva týždne. Počas tohto obdobia vylučuje so slinami znecitlivujúce látky a látky proti zrážaniu krvi, pričom si v koži vytvára takzvaný „cementový obal“, ktorý ju stabilizuje. Tieto vlastnosti slín následne využívajú baktérie boreliózy, aby ľahšie prenikli do organizmu hostiteľa.
Kedy je riziko nákazy boreliózou najväčšie?
Riziko infekcie stúpa s časom, počas ktorého je kliešť prisatý. Najčastejšie sa hovorí o „bezpečnom okne“ 24 až 48 hodín. Niektoré štúdie však naznačujú, že k nákaze môže dôjsť už po 16 hodinách. Mimoriadne nebezpečné je prerušené satie – napríklad keď kliešť prelezie zo psa na človeka. V takejto situácii môže k prenosu baktérií dôjsť takmer okamžite.
Ako sa chrániť pred kliešťami?
Odborníci apelujú na to, aká dôležitá je dôkladná kontrola tela a oblečenia po každej prechádzke v prírode, lese či dokonca v mestskom parku. Zabúdať netreba ani na ochranu domácich zvierat, ktorú je najlepšie konzultovať s veterinárnym lekárom. Iba pravidelné kontrolovanie a rýchle odstránenie kliešťov dokáže výrazne znížiť riziko nákazy boreliózou.
Fázy vývoja kliešťa a hľadanie hostiteľa
Kliešť obyčajný žije od dvoch do šiestich rokov a prechádza tromi štádiami vývoja. Každé z týchto štádií (okrem vajíčka) potrebuje nasať krv hostiteľa, aby sa mohlo ďalej vyvíjať. V priebehu života kliešť vystrieda minimálne troch rôznych hostiteľov.
- Larva: Z vajíčka sa liahne larva veľká necelý 1 milimeter, ktorá parazituje hlavne na malých zvieratách – myšiach, jaštericiach či vtákoch.
- Nymfa: Po nasatí krvi larva prechádza do štádia nymfy, ktorá už dokáže parazitovať na väčších zvieratách, vrátane človeka.
- Dospelý jedinec: Po ďalšom kŕmení sa nymfa zvlieka a stáva sa dospelým kliešťom, ktorý preferuje veľké cicavce, ako sú jelene, srnce alebo diviaky.
Samička kliešťa si musí počas satia vytvoriť zásoby na nakladenie vajíčok – jej objem sa môže zväčšiť až 200-násobne. Vajíčka kladie len raz v živote, no môže ich byť naraz až 1 500 – 2 000.
Ako sa baktérie Borrelia dostanú do kliešťa?
Kliešte sa nerodia nakazené boreliózou. Baktérie Borrelia sa do ich organizmu dostávajú počas satia krvi na malých cicavcoch a vtákoch, ktoré slúžia ako rezervoár infekcie. Tieto zvieratá sa samy nakazia od iných kliešťov. Infekciu zvyčajne prekonajú bezpríznakovo, ale baktérie sa v ich krvi úspešne množia. Keď sa ďalší kliešť napije krvi takto infikovaného zvieraťa, baktérie prechádzajú do jeho čriev. Tam zostávajú v „spiacom“ stave až do ďalšieho kŕmenia. Vtedy sa začnú množiť, presunú sa do slinných žliaz kliešťa a spolu so slinami prenikajú do nového hostiteľa.
Vysoká zver nie je zdrojom nákazy?
Veľké cicavce v slovenských lesoch, ako jelene a srnce, plnia v prírode iný účel – sú tzv. „zosilňovačmi“ populácie kliešťov, ale nie sú rezervoárom boreliózy. Ich imunitný systém totiž baktérie Borrelia úspešne likviduje, čo znamená, že kliešte parazitujúce na vysokej zveri sa nenakazia. Treba si tiež uvedomiť, že ani človek nepredstavuje rezervoár pre toto ochorenie.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
