Na prvý pohľad pôsobí vhodenie mince do pukliny v skale a vyslovenie želania ako úplne neškodný turistický zvyk. Keď to však urobia tisíce ľudí, následky pre prírodu môžu byť vážne. Presvedčili sa o tom aj na Obrovom chodníku (Giant’s Causeway) v Severnom Írsku, jednej z najznámejších prírodných lokalít v Európe.
Návštevníci tam dlhé roky zasúvali mince medzi kamenné stĺpy v presvedčení, že im prinesú šťastie. Problém napokon prerástol do takých rozmerov, že odborníci museli spustiť náročnú záchrannú akciu, aby zabránili trvalému poškodeniu skál.
Z unikátnych útvarov napokon vybrali viac ako 10-tisíc mincí s celkovou hmotnosťou približne 20 kilogramov.
Jedinečné stĺpy vznikli pred 60 miliónmi rokov
Obrov chodník patrí medzi najvýraznejšie prírodné pamiatky v Severnom Írsku a je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Lokalitu tvorí približne 40-tisíc čadičových stĺpov klesajúcich smerom k moru. Ich pravidelný tvar na prvý pohľad pôsobí, akoby ich vytvoril človek.
Podľa starej legendy kamennú cestu postavil írsky obor Finn McCool, aby sa cez more dostal do Škótska. Vedecké vysvetlenie je však iné: útvary vznikli intenzívnou sopečnou činnosťou približne pred 60 miliónmi rokov, keď chladnúca láva popraskala a vytvorila charakteristické stĺpy. A práve do ich puklín začali turisti zasúvať mince.
Korózia mohla skaly nenávratne poškodiť
Organizácia National Trust, ktorá sa o lokalitu stará, v auguste 2026 zverejnila výsledky rozsiahleho čistiaceho projektu. Z kameňov odstránili viac ako 10-tisíc mincí, pričom celá operácia stála vyše 30 000 libier (približne 35 000 eur).
Nešlo pritom o tradičný zvyk miestnych obyvateľov. Podľa správcov sa rozšíril jednoduchým napodobňovaním. Keď návštevník uvidel mincu v skale a pridal vlastnú, ostatní urobili to isté v domnení, že ide o miestny rituál pre šťastie.
Problém však nebol iba estetický. Kombinácia dažďa, vlhkosti a morskej soli spôsobovala koróziu kovu. Mince sa postupne rozpadali, menili svoj objem a vytvárali tlak priamo v puklinách. Na mnohých miestach po nich zostali žlté a hnedasté hrdzavé škvrny, ktoré mohli natrvalo zmeniť vzhľad kameňa.
„Je veľkou úľavou, že sa mince podarilo odstrániť, pretože spôsobovali značné škody,“ vysvetlil Cliff Henry z organizácie National Trust.
Odstránenie jednej mince trvalo okolo 20 minút
Mince nebolo možné vyberať hrubou silou ani bežnými nástrojmi. Takýto postup by totiž mohol poškodiť práve skaly, ktoré sa odborníci snažili ochrániť.
Špecialista preto odstraňoval mince jednu po druhej pomocou presných nástrojov. Zatiaľ čo niektoré sa podarilo vybrať v priebehu niekoľkých sekúnd, iné boli tak hlboko zaseknuté a zdeformované, že odstránenie jedinej trvalo viac ako 20 minút. Veľká časť kovu bola dokonca natoľko skorodovaná, že sa mince už nedali vôbec použiť.
Mince si radšej nechajte vo vreckách
Obrov chodník zostáva pre návštevníkov otvorený, správcovia sa však snažia zabrániť opakovaniu rovnakého problému. Turistom odporúčajú dodržiavať zásadu „Leave No Trace“, teda nezanechávať po sebe žiadne stopy a nemeniť prírodné prostredie, ktoré navštívia.
Na mieste pribudli aj upozornenia vyzývajúce návštevníkov, aby mince nevkladali do skál. Ak chcú finančne prispieť na údržbu pamiatky, môžu ich vhodiť do schránok určených na dobrovoľné príspevky.
Príbeh Obrovho chodníka je ďalším príkladom toho, ako môže na prvý pohľad úplne neškodné turistické gesto pri opakovaní tisíckami ľudí vážne ohroziť prírodnú lokalitu, ktorá prežila desiatky miliónov rokov.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
