Podľa najnovších údajov Eurostatu za rok 2023 (zverejnených v roku 2025) sa Slovensko nielenže prebojovalo nad európsky priemer, ale v kategórii plastových obalov patríme medzi absolútnu elitu.
Tento výrazný posun nie je len štatistickým úspechom – je to jasný signál, že sa menia naše návyky a požiadavky na miesto, ktoré nazývame domovom.
Slovensko v TOP 3 EÚ: Plastové obaly ako náš úspešný príbeh
Priemerná miera recyklácie plastových obalov v EÚ dosahuje približne 42 %. Európska únia v roku 2023 vyprodukovala 79,7 milióna ton obalového odpadu. Keď to rozdelíme na počet obyvateľov, vychádza to na 177,8 kilogramu obalového odpadu ročne na jedného obyvateľa EÚ.
Slovensko priemernú hodnotu recyklácia plastov EÚ vysoko prekračuje. S mierou recyklácie 54,1 % sme obsadili fantastické 3. miesto v celej Európskej únii, hneď za Belgickom a Lotyšskom. Belgicko v roku 2023 zrecyklovalo takmer 60 % svojho obalového odpadu. Týmto výsledkom prekonalo cieľ Európskej únie stanovený na rok 2030. Pre porovnanie, krajiny ako Francúzsko (25,7 %) či susedné Rakúsko (26,9 %) a Maďarsko (23,0 %) v tomto smere za Slovenskom výrazne zaostávajú.
Kým v roku 2013 sme vyprodukovali len 18 kg plastového odpadu na hlavu, dnes je to už vyše 25 kg, no dôležité je, že viac ako polovicu z tohto množstva dokážeme vrátiť späť do obehu. Motiváciou, aby sa u nás miera recyklácie plastov ešte zvýšila by paradoxne mohli byť poplatky.
„Ak zvýšime poplatky za zmesový odpad, budeme určite motivovanejší na triedenie, keďže to ako občan nehradíme. Poplatky, ktoré sú dnes prevažne paušálne je možné zmeniť na tzv. poplatky – platíš koľko vyhodíš, čiže budú tzv. zosobnené a vtedy si máme možnosť aj ekonomicky prerátať, že triedenie bude mať pre nás aj finančné výhody,“ radí Petra Csefalvayová z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.
V ďalšom článku sa dočítate na aké poplatky za odpad sa musíte pripraviť v jednotlivých slovenských mestách
Čo spôsobilo tento skok v recyklácii? Tri kľúčové faktory
Za týmto úspechom nestojí náhoda, ale systémové zmeny, ktoré sa dotýkajú každého bytu a domu na Slovensku:
- Zlomový zákon z roku 2016: Od tohto roku platí princíp tzv. rozšírenej zodpovednosti výrobcov. To znamená, že za triedený zber a recykláciu už neplatia priamo občania v miestnych daniach, ale výrobcovia obalov prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV). Tento krok priniesol do systému viac peňazí, lepšiu infraštruktúru farebných kontajnerov pod našimi oknami a tlak na kvalitu služieb.
- Zálohový systém: Slovensko ako líder v regióne zaviedlo zálohovanie PET fliaš a plechoviek. Tento krok nielen vyčistil okolie bytových domov a verejné priestranstvá, ale zabezpečil takmer 100 % recykláciu týchto materiálov. „Správne triedenie, vytvorenie infraštruktúry podporuje nastavenie občana takýto odpad vytriediť. Úspešne zavedený systém zálohovania jednorázových obalov, ktorý má na Slovensku v skutku výborné výsledky, 90% návratnosť zálohovaných obalov je naozaj efektívnym nástrojom pre dosahovanie cieľov recyklácie,“ hovorí Csefalvayová.
- Povinný zber bioodpadu: Zavedenie zberu kuchynského odpadu v mestách radikálne odľahčilo zmiešaný odpad. To, čo predtým v kontajneroch hnilo, dnes meníme na kompost alebo energiu. Viete ako správne separovať odpad? Naučíte sa ako na to v ďalšom článku.
Zelené návyky začínajú v kuchyni a zvyšujú cenu nehnuteľnosti
Moderné bývanie sa už nekončí pri dverách bytu. Developeri nových rezidenčných projektov dnes už pri návrhu dispozícií rátajú s tým, že priemerný Slovák triedi odpad na niekoľko zložiek.
- Smart kuchyne: Štandardom v novostavbách sú integrované systémy na triedený odpad (na plasty, papier, sklo a bio) priamo v kuchynských linkách.
„Budujem si návyk, že materiál, ktorý je vhodný na recykláciu naozaj patrí do nádoby na to určenej a nie do zmesového odpadu. Plast je dlhodobo komunikovaný ako materiál, ktorý pri správnom triedení spĺňa túto podmienku,“ vysvetľuje Csefalvayová
- Komunitné riešenia: V moderných bytových komplexoch sa čoraz častejšie objavujú polopodzemné kontajnery. Tie šetria priestor, eliminujú zápach a opticky nenarúšajú okolie nehnuteľnosti, čo zvyšuje atraktivitu lokality.
Dnes už kupujúci neriešia len energetický certifikát budovy (A0), ale zaujímajú sa aj o širšiu udržateľnosť. Nehnuteľnosť v projekte, ktorý aktívne podporuje recykláciu (napr. vlastným kompostérom či efektívnym odpadovým hospodárstvom), si dlhodobo lepšie drží svoju hodnotu.
Zhrnutie: Cesta k čistejšej budúcnosti vďaka recyklácii
Slovensko dokázalo za poslednú dekádu nemožné – z chvosta Európy sme sa dostali medzi recyklačných lídrov. Pre realitný sektor to znamená jasný záväzok: nehnuteľnosti už nemôžu byť len „betónom a sklom“. Musia to byť inteligentné ekosystémy, ktoré obyvateľom uľahčujú ich snahu o udržateľnosť.
Fakt, že sme 3. najlepší v EÚ v recyklácii plastov, potvrdzuje, že environmentálna zodpovednosť sa stala pevnou súčasťou našej bytovej kultúry. Čím lepšie dokážeme odpad spracovať, tým kvalitnejšie a zdravšie prostredie pre naše bývanie vytvárame.
Hľadáte moderné bývanie v projektoch, ktoré myslia na budúcnosť? Pozrite si ponuku novostavieb na Nehnuteľnosti.sk.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: Nehnuteľnosti.sk
