Jeseň prináša pre slovenskú ekonomiku mierne lepší výhľad, zároveň však aj varovanie pred tým, čo môže prísť v ďalších rokoch. Národná banka Slovenska (NBS) zlepšila odhad rastu slovenskej ekonomiky na tento rok na 0,8 percenta.
Domácnosti zatiaľ pokračujú v spotrebe, firmy obnovili investície a zahraničný dopyt po slovenských výrobkoch sa vyvíja priaznivejšie, než centrálna banka očakávala v lete. Ekonomika tak zatiaľ odoláva aj zvýšenej neistote spôsobenej konfliktom na Blízkom východe.
Domácnosti aj firmy prekvapili odolnosťou
Lepší vývoj však NBS nepremieta do výraznejšieho zlepšenia výhľadu na ďalšie roky. Na rok 2027 naďalej predpokladá rast HDP o 1,9 percenta a na rok 2028 o 2,7 percenta.
Vývoj môže pritom výrazne ovplyvniť ďalšia konsolidácia verejných financií a ceny energií. Budúce konsolidačné opatrenia pritom aktuálna predikcia nezahŕňa, keďže ich rozsah ani konkrétnu podobu zatiaľ centrálna banka nepozná.
„Domácnosti aj firmy prekvapili odolnosťou a tento rok skončí lepšie, ako sme čakali v lete,“ uviedol guvernér NBS Peter Kažimír k aktuálnej makroekonomickej predikcii.
Spotreba domácností a investície firiem
Spotrebu domácností podporuje najmä stabilný trh práce, rast príjmov a pomalší rast cien. Konsolidácia verejných financií mala na spotrebu menší vplyv, než banka pôvodne očakávala. Domácnosti dokonca napriek očakávanému poklesu spotrebu mierne zvýšili, pričom naďalej siahajú aj na úspory.
Podobne sa vyvíjajú investície firiem. Po slabšom začiatku roka podniky svoju investičnú aktivitu opäť zvýšili a investovali najmä do dopravných prostriedkov, strojov a zariadení. Časť firiem však pre neistotu a vyššie úrokové sadzby naďalej odkladá väčšie projekty.
Investície zároveň podporujú prostriedky z Plánu obnovy a firmy reagujú aj na vysoké ceny energií, napríklad investíciami do obnoviteľných zdrojov. V ďalších rokoch však majú rastúce trhové úrokové sadzby investície brzdiť.
Čo pomáha exportérom?
Slovenským exportérom zatiaľ pomáha priaznivejší vývoj zahraničného dopytu. Rast vývozov sa týkal predovšetkým európskych trhov, postupne sa však stabilizuje aj export do ostatných krajín.
Ťažiskom zostávajú automobily a munícia, postupne sa oživujú aj vývozy strojov, chemických a ropných produktov. NBS však upozorňuje, že negatívne dôsledky konfliktu na Blízkom východe sa môžu v zahraničnom obchode prejaviť s oneskorením.
Stabilný trh práce
Výrazne lepší, než sa očakávalo v lete, je aj vývoj na trhu práce. Zamestnanosť v druhom štvrťroku vzrástla o 0,1 percenta a podľa NBS firmy zatiaľ napriek neistote výraznejšie neprepúšťajú. K rastu zamestnanosti prispeli najmä služby.
Časť živnostníkov zároveň prešla do zamestnaneckého pomeru, čo centrálna banka spája okrem iného s vyšším daňovým a odvodovým zaťažením živnostníkov. Vyššie fixné náklady podľa nej zasiahli najmä nízkopríjmových podnikateľov a časti z nich zvýšili motiváciu zamestnať sa.
Stabilný trh práce podporuje aj rast miezd. Nominálne mzdy v druhom štvrťroku medziročne vzrástli o 3,8 percenta, čo bolo viac, než NBS očakávala. Silnejší rast zaznamenali najmä služby, kde zároveň pribúdali zamestnanci. Keďže inflácia z miezd odčerpávala menej, kúpyschopnosť domácností sa podľa centrálnej banky nezhoršila.
Varovný signál
Práve inflácia je však jedným z hlavných varovných signálov do budúcnosti. V auguste sa rast cien spomalil takmer na tri percentá, čo bolo najmenej za posledné dva roky. Pomohli najmä potraviny, ktorých ceny sa vyvíjali priaznivejšie, než NBS predpokladala. Centrálna banka však zároveň upozorňuje na signály obratu na svetových trhoch s poľnohospodárskymi komoditami a na opätovný rast cien energií.
Celková inflácia by mala podľa jesennej predikcie v roku 2026 dosiahnuť 3,6 percenta. Na ďalší rok NBS očakáva 3,1 percenta, no v roku 2028 by mala inflácia zrýchliť na 3,8 percenta. Oproti letnej predikcii ide pre roky 2027 a 2028 o zvýšenie odhadu o 0,2, respektíve 0,4 percentuálneho bodu.
Dôvodom sú najmä energie. Ich súčasné zdraženie sa podľa NBS do spotrebiteľských cien premietne až s určitým oneskorením. V roku 2027 by mala domácnosti pred časťou rastu cien chrániť pokračujúca vládna pomoc, s výnimkou pohonných látok.
V roku 2028 sa však vysoké trhové ceny energií majú výraznejšie prejaviť v účtoch domácností a následne aj v cenách tovarov a služieb. Vyššie ceny energií zároveň zvyšujú náklady firiem a zhoršujú ich konkurencieschopnosť.
Riziko predstavujú aj potraviny. NBS očakáva, že po odznení tohtoročných prebytkov niektorých komodít budú ceny potravín v ďalších rokoch opäť rásť. Do ich cien sa môžu premietnuť vyššie energetické náklady, sucho a slabšia úroda. Vývoj cien potravín tak zostáva jedným z faktorov, ktoré môžu tlačiť infláciu nahor.
Problémom zostávajú verejné financie
Ako skonštatoval hlavný ekonóm NBS Michal Horváth, samostatným problémom zostávajú verejné financie. NBS očakáva, že deficit verejných financií dosiahne v roku 2026 približne 4,4 percenta HDP. Bez ďalších konsolidačných opatrení sa pritom podľa Horvátha výrazne nezlepší.
Verejný dlh by mal podľa prognózy vzrásť z 62,8 percenta HDP v roku 2026 na približne 64,3 percenta HDP v roku 2028. Rast dlhu síce tlmí priaznivejší rozdiel medzi rastom nominálneho HDP a nákladmi na obsluhu dlhu, ako aj využívanie hotovostných rezerv štátu, dlhodobé riziká však zostávajú.
NBS zároveň upozorňuje, že pri ignorovaní potreby konsolidácie a pokračovaní nepriaznivého demografického vývoja by mohol hrubý verejný dlh v horizonte desiatich rokov vystúpiť až k hranici 90 percent HDP. Problémom budú nielen súčasné vysoké deficity, ale aj starnutie populácie a rastúce náklady na dlhovú službu.
Vývoj konfliktu na Blízkom východe
Významným faktorom zostáva vývoj konfliktu na Blízkom východe. Jeho doterajšie dôsledky svetová ekonomika zatiaľ zvláda, na Slovensku sa však prejavujú najmä cez ceny energií. Ropa sa podľa NBS dostala takmer na úrovne zo začiatku vojny a ceny plynu ich už prekročili, pričom situáciu zhoršuje aj nízka naplnenosť zásobníkov.
Ak by ceny energií zostali na súčasných úrovniach dlhšie, slovenská ekonomika by podľa NBS výraznejšie pocítila ich negatívny vplyv najmä v roku 2027. Drahšia energia by zvyšovala náklady podnikov, tlmila ich investície a konkurencieschopnosť a zároveň znižovala kúpnu silu domácností. Pri dlhšom trvaní energetického šoku by sa vyššie ceny premietli aj do potravín, ostatných tovarov a služieb.
Naopak, rýchle upokojenie konfliktu a pokles cien energií by priniesli priaznivejšie podmienky pre firmy aj domácnosti. NBS však tieto alternatívne scenáre používa na vyjadrenie citlivosti ekonomiky na ďalší vývoj a jej základná prognóza naďalej počíta s neistotou.
Riziká vychýlené smerom nadol
Slovenská ekonomika tak vstupuje do ďalšieho obdobia s kombináciou odolného trhu práce, spotreby a investícií na jednej strane a výrazných rizík na strane druhej. NBS hodnotí riziká pre hospodársky rast naďalej ako vychýlené smerom nadol. Pri inflácii zase prevažuje riziko rýchlejšieho rastu cien, pričom okrem energií môže zohrávať úlohu vývoj cien potravín a dôsledky klimatických javov či vojny na Ukrajine.
Dlhodobou výzvou zostáva aj starnutie populácie, ktoré bude zvyšovať potrebu pracovníkov zo zahraničia. NBS pritom uvádza, že ukrajinskí odídenci sa postupne integrujú a posúvajú na kvalifikovanejšie pracovné pozície, čo môže firmám pomáhať pri obsadzovaní voľných miest.
Zaujímavým faktorom bude napokon aj domáca volebná politika. NBS vo svojej analýze uvádza, že pred voľbami rastie investičná aktivita samospráv a pri bežných výdavkoch pozoruje zvýšenú aktivitu pred voľbami na úrovni samospráv aj centrálnej vlády. Štedrejšie verejné výdavky by síce mohli ekonomiku krátkodobo podporiť, zároveň však nemenia základný problém potreby ozdravenia verejných financií.
Mierne zlepšenie, nie začiatok obratu
Na najnovšiu prognózu NBS sa pozrel analytik finančných trhov XTB Ondrej Greguš. Podľa neho je pozitívne najmä to, že slovenská ekonomika sa zatiaľ ukazuje ako odolnejšia, než sa očakávalo. K lepšiemu vývoju prispievajú rast reálnych miezd, relatívne stabilný trh práce, vyššie investície firiem aj priaznivejší zahraničný dopyt. Pre domácnosti je dôležitá najmä kombinácia pomalšieho rastu cien a rastúcich miezd, ktorá podporuje ich kúpnu silu.
Výhľad však podľa Greguša zostáva zaťažený viacerými rizikami. Vyššie ceny energií zvyšujú náklady firiem a časť z nich sa môže postupne premietnuť do cien pre spotrebiteľov. „Pozitívnejší výhľad pre tento rok preto treba vnímať skôr ako mierne zlepšenie situácie než ako začiatok výraznejšieho ekonomického obratu,“ uzatvára Greguš.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: sita.sk
