Prečo centrálne banky zrazu opäť dvíhajú úroky? Celý príbeh sa začína pri energiách. Konflikt na Blízkom východe vytlačil ceny energií nahor. Na prvý pohľad to môže vyzerať ako problém vodičov, ktorí si priplatia na čerpacej stanici. Drahšie energie sa však môžu postupne dostať oveľa ďalej. Aj ECB pri svojom septembrovom rozhodnutí upozornila, že konflikt na Blízkom východe naďalej vytvára inflačné tlaky.
Ak dopravca zaplatí viac za naftu, zdražie mu prevoz tovaru. Výrobca môže platiť viac za dopravu aj energie. Obchodník potom stojí pred jednoduchým rozhodnutím: časť vyšších nákladov zaplatí zo svojho zisku alebo ich premietne do ceny pre zákazníka. Práve toho sa centrálne banky obávajú. Samotné zdraženie ropy ešte nemusí spôsobiť dlhodobú vysokú infláciu. Problém nastane vtedy, keď sa vyššie ceny začnú šíriť celou ekonomikou.
Ľudia vidia, že život je drahší, a môžu žiadať vyššie mzdy. Firmám rastú náklady a časť z nich môže zdvihnúť ceny. Ak všetci začnú počítať s tým, že zdražovanie bude pokračovať, pôvodný problém s energiami sa môže zmeniť na oveľa širší problém.
Ekonómovia tomu hovoria sekundárne inflačné efekty. Presne ich riziko vo štvrtok spomínala aj Bank of England. Zároveň však upozornila, že zatiaľ vidí len málo dôkazov, že by sa tieto efekty už výraznejšie rozbehli.
Centrálne banky proti inflácii bojujú najmä úrokmi. Funguje to v zásade jednoducho: keď sú úvery drahšie, domácnosti aj firmy si menej požičiavajú a časť nákupov či investícií odložia. Zároveň sa viac oplatí peniaze sporiť. V ekonomike sa tak minie o niečo menej peňazí a tlak na ďalšie zdražovanie môže slabnúť.
ECB teraz očakáva, že priemerná inflácia dosiahne 3 percentá v roku 2026, 2,5 percenta v roku 2027 a 2,1 percenta v roku 2028. Jej cieľom sú pritom dve percentá. Vyplýva to z najnovšej septembrovej prognózy ECB.
Za osem dní prišli tri zvýšenia
Prvá bola Európska centrálna banka, ktorá 10. septembra zvýšila všetky tri svoje hlavné úrokové sadzby o štvrť percentuálneho bodu. Depozitná sadzba sa od 16. septembra dostala na 2,50 percenta, hlavná refinančná sadzba na 2,65 percenta a jednodňová refinančná sadzba na 2,90 percenta.
O šesť dní neskôr nasledovali Spojené štáty. Americký Fed zvýšil základné úrokové pásmo o štvrť percentuálneho bodu na 3,75 až 4 percentá. Išlo o prvé zvýšenie amerických sadzieb za viac ako tri roky.
No a teraz prišlo aj Japonsko. Bank of Japan 18. septembra zvýšila úrok z jedného na 1,25 percenta. Na prvý pohľad sa to môže stále zdať veľmi málo. Pre Japonsko je to však veľká zmena, sadzba je najvyššie za 31 rokov.
Britská centrálna banka išla tentoraz inou cestou. Úrok ponechala na 3,75 percenta, no rozhodnutie nebolo jednoznačné. Šesť členov hlasovalo za ponechanie sadzby a traja ju chceli zvýšiť na štyri percentá.
Neznamená to, že všetky centrálne banky robia presne to isté alebo že úroky budú odteraz iba rásť. Je tu však jasný signál: ešte nedávno sa počítalo s tým, že peniaze budú postupne lacnejšie. Nový rast cien energií tento plán skomplikoval.
| Centrálna banka | Kedy rozhodli | Aktuálny základný úrok | Čo presne urobili |
|---|---|---|---|
| Európska centrálna banka | 10. septembra 2026 | 2,50 % | Zvýšenie o 0,25 % |
| Americký Fed | 16. septembra 2026 | 3,75 až 4,00 % | Zvýšenie o 0,25 % |
| Bank of England | 17. septembra 2026 | 3,75 % | Zostalo bez zmeny |
| Bank of Japan | 18. septembra 2026 | 1,25 % | Zvýšenie o 0,25 % |
Čo to znamená pre vašu hypotéku
Ak máte hypotéku na Slovensku, najviac vás zaujíma ECB. Fed vo Washingtone ani centrálna banka v Tokiu neurčujú úrok vašej hypotéky. Slovensko však používa euro, a preto je pre naše banky kľúčové to, čo sa deje v eurozóne. Ani zvýšenie sadzieb ECB však nefunguje tak, že centrálna banka pridá štvrť percentuálneho bodu a vaša banka na druhý deň urobí presne to isté.
Cena hypotéky vzniká z viacerých častí. Banka sleduje, za akých podmienok si vie zabezpečiť peniaze na niekoľko rokov dopredu, kam podľa trhu smerujú úroky, aké riziko predstavuje klient a čo ponúka konkurencia. Pre človeka je však dôležitejší výsledok.
Podľa najnovších údajov Národnej banky Slovenska dosahovala priemerná úroková sadzba úverov na bývanie s fixáciou od jedného do piatich rokov v júli 3,69 percenta. Nový vývoj preto neznamená, že hypotéky teraz určite zdražejú. Znamená však, že ich ďalšie rýchle zlacňovanie je menej isté. Ak totiž investori začnú počítať s tým, že ECB bude držať úroky vyššie dlhšie, môže sa to prejaviť aj na cenách, za ktoré si banky zabezpečujú peniaze na dlhšie obdobie. A to je dôležité práve pri hypotékach s fixovaným úrokom.
Ak vám teda o pár mesiacov končí fixácia, nemusíte automaticky čakať zdraženie. Rovnako však už nie je rozumné spoliehať sa na to, že úroky budú klesať tak rýchlo, ako sa ešte nedávno čakalo.
Dlhopisy naopak opäť majú čo ponúknuť
Zmenu je dobre vidieť aj na dlhopisoch. Keď štát potrebuje peniaze, môže si ich požičať od investorov. Vydá dlhopis a investor za požičanie peňazí očakáva výnos. A práve tieto výnosy v posledných dňoch výrazne vzrástli. Výnos desaťročného amerického štátneho dlhopisu sa tento týždeň dostal nad päť percent. Išlo o najvyššie úrovne od roku 2007.
Pohyb vidíme aj na Slovensku. Výnos slovenského desaťročného štátneho dlhopisu sa tento týždeň dostal približne na 4,3 percenta. Dňa 15. septembra počas obchodovania dosiahol 4,31 percenta a vo štvrtok 17. septembra uzavrel na 4,19 percenta. Ukazujú to historické trhové údaje slovenského desaťročného dlhopisu. Prečo by to mal riešiť človek, ktorý žiadny dlhopis nevlastní?
Predstavte si, že máte na výber dve možnosti. Jedna investícia môže výrazne rásť, ale aj výrazne klesnúť. Druhá vám ponúkne zaujímavý výnos s menším rizikom. Ak druhá možnosť začne zrazu platiť oveľa viac než predtým, časť investorov si povie: načo mám podstupovať také veľké riziko? Presne preto sú dnes dlhopisy pre akcie väčšou konkurenciou.
V časoch takmer nulových úrokov ponúkali bezpečnejšie dlhopisy veľmi málo. Kto chcel vyšší výnos, často musel podstúpiť väčšie riziko. Teraz je situácia iná. To neznamená, že ľudia majú predať svoje akcie alebo ETF. Akcie majú pri dlhom investičnom horizonte inú úlohu než dlhopisy a ani štátny dlhopis nie je úplne bez rizika.
Prečo by nás malo zaujímať Japonsko
Japonsko je od Slovenska vzdialené tisíce kilometrov. Napriek tomu môže rozhodnutie tamojšej centrálnej banky rozhýbať finančné trhy po celom svete. Dôvodom sú veľmi lacné japonské peniaze. Predstavte si, že si môžete v Japonsku požičať peniaze za nízky úrok a potom ich investovať v krajine, kde dostanete oveľa vyšší výnos. Rozdiel môže byť váš zisk.
Presne na tomto princípe funguje stratégia známa ako carry trade. Japonský jen bol pre ňu dlhé roky obľúbený práve preto, že úroky v Japonsku boli mimoriadne nízke. Reuters tento mechanizmus podrobnejšie opisoval už pred septembrovým zasadnutím Bank of Japan.
Keď však Bank of Japan úroky zvyšuje, tento obchod už nie je taký výhodný ako predtým. To môže meniť to, kam investori po celom svete posielajú svoje peniaze. Ani tu však neplatí jednoduché pravidlo, že vyššie japonské úroky automaticky znamenajú silnejší jen a výpredaj amerických akcií.
Piatková reakcia ukázala presný opak. Bank of Japan sadzbu zvýšila na 1,25 percenta, no jen napriek tomu voči doláru oslabil. Reuters po rozhodnutí uviedol, že dolár vystúpil voči jenu na dvojtýždňové maximum. Trh sledoval najmä to, že dvaja členovia banky hlasovali proti zvýšeniu a že banka neposlala taký silný signál o ďalšom raste úrokov, aký časť investorov očakávala. Na finančných trhoch totiž často nerozhoduje iba to, čo sa stalo, ale aj to, čo ľudia čakali, že sa stane.
Dolár môže zmeniť aj výnos vášho ETF
Úroky ovplyvňujú aj meny. Ak investor môže dostať v Spojených štátoch vyšší výnos než v Európe, americké aktíva môžu byť atraktívnejšie. To môže zvýšiť dopyt po dolári. Pre Slováka, ktorý investuje do amerických akcií, je to dôležitejšie, než sa môže zdať.
Ak máte napríklad ETF na americké akcie, váš výsledok nezávisí iba od toho, či akcie rastú alebo klesajú. Záleží aj na dolári, pretože ak sa americké akcie nepohnú, ale dolár voči euru zosilnie, hodnota vašej investície prepočítaná späť na eurá môže aj tak narásť.
A funguje to, samozrejme, aj opačne. Silnejší dolár má význam aj pri energiách. Ropa a mnohé ďalšie suroviny sa na svetových trhoch predávajú v dolároch. Ak euro voči doláru oslabne, rovnaká ropa môže byť pre Európana drahšia aj vtedy, keď sa jej cena v dolároch vôbec nezmení. To však neznamená, že ECB zvyšuje úroky preto, aby „chránila euro“.
Jej hlavnou úlohou je držať ceny stabilné a dostať infláciu v strednodobom horizonte k dvom percentám. Kurz eura je iba jeden zo spôsobov, cez ktoré sa svetový vývoj môže dostať až do cien v slovenských obchodoch.
Lacnejšie peniaze už nie sú samozrejmosťou
Posledných osem dní neprinieslo dôkaz, že úroky budú odteraz iba rásť. Priniesli však jasné varovanie pred predstavou, že už vieme, čo bude nasledovať. Ešte pred krátkym časom sa počítalo s tým, že centrálne banky budú postupne uvoľňovať brzdu a peniaze budú lacnejšie. Nový rast cien energií a obavy z inflácie tento príbeh narušili.
Pre slovenskú domácnosť je najdôležitejšia ECB. Jej rozhodnutia majú najpriamejší vplyv na úrokové prostredie, v ktorom fungujú slovenské banky. To však neznamená, že na Amerike alebo Japonsku nezáleží. Rozhodnutie Fedu môže rozhýbať dolár, americké akcie a dlhopisy. Rozhodnutie v Japonsku môže zmeniť tok veľkých peňazí medzi svetovými trhmi. Pohyb dolára môže ovplyvniť hodnotu vášho ETF aj cenu ropy kupovanej v Európe.
Rozhodnutie niekoľkých ľudí vo Frankfurte, Washingtone alebo Tokiu môže vyzerať veľmi vzdialene. Cez hypotéku, investície, kurz eura či ceny energií sa však nakoniec môže dostať až k vašej peňaženke.
