Americký Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) už minulý mesiac upozornil, že podmienky El Niño by sa mohli začať formovať najneskôr do augusta 2026. Najnovšie prognózy však naznačujú, že vývoj môže byť ešte rýchlejší. Aj modely Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF) totiž naznačujú výrazné oteplenie Pacifiku už počas leta. O silnom scenári hovoria aj odborníci z Columbia University, podľa ktorých sa odhady amerických, európskych aj austrálskych klimatológov začínajú nápadne zhodovať. Práve zhoda viacerých nezávislých vedeckých tímov podľa expertov posilňuje obavy, že svet môže smerovať k mimoriadne silnej fáze „super“ El Niño.
Svet je už v stave očakávania
Aktuálne je vyhlásený stav El Niño Watch, čo znamená, že podmienky v Tichom oceáne sú už takmer pripravené na jeho vznik. Hoci stále doznieva chladnejšia fáza La Niña, klimatické modely jasne naznačujú, že prechod do neutrálneho stavu nastane už čoskoro.
Podľa predpovedí by sa samotné El Niño mohlo objaviť medzi júnom a augustom 2026. Pravdepodobnosť, že sa tento jav rozvinie v druhej polovici roka, je aktuálne približne 62 percent, čo vedci považujú za výrazne vysoké číslo.
Teploty oceánu rastú a vedci bijú na poplach
Pod hladinou Tichého oceánu sa odohrávajú procesy, ktoré vedci prirovnávajú k „tepelnej bombe“. Od marca 2026 dochádza k rýchlemu otepľovaniu podmorských vrstiev a takzvané Kelvinove vlny prenášajú teplo smerom na východ.
Najväčšie obavy vyvoláva fakt, že teploty môžu prekročiť hranicu potrebnú pre vznik super El Niño. Bežný variant znamená oteplenie o 0,5 °C nad priemer, no v extrémnom prípade ide o viac než 2 stupne Celzia, čo môže dramaticky narušiť globálne klimatické systémy.
Profesor Paul Roundy z Univerzity v Albany upozorňuje, že pravdepodobnosť, že k tomuto javu nedôjde, je momentálne veľmi nízka. Práve kombinácia oceánskych a atmosférických faktorov naznačuje, že vývoj smeruje k silnej fáze.
Rekordné leto? Scenár, ktorý je čoraz reálnejší
Ak sa prognózy naplnia, rok 2026 môže patriť medzi najteplejšie v histórii meraní. El Niño totiž funguje ako zosilňovač globálneho otepľovania a uvoľňuje do atmosféry dodatočné množstvo tepla.
To znamená, že riziko extrémnych horúčav výrazne rastie, a to aj v Európe. Leto by mohlo priniesť dlhé vlny horúčav, ktoré zaťažia zdravotníctvo, infraštruktúru aj energetické systémy.
Európa a Slovensko pocítia dôsledky
Aj keď sa El Niño odohráva v Tichom oceáne, jeho dopady sú globálne. Pre Európu to znamená predovšetkým vyššie teploty a zvýšené riziko sucha, ktoré môže zasiahnuť poľnohospodárstvo aj zásoby vody.
Vedci zároveň upozorňujú, že nejde len o horúčavy. Zmeny v cirkulácii atmosféry môžu priniesť aj extrémne výkyvy počasia. Na jednej strane sucho, na druhej prívalové dažde a silné búrky, čo robí situáciu ešte nepredvídateľnejšou.
Ako El Niño vlastne vzniká
Za vznikom El Niño stojí komplexná súhra oceánskych a atmosférických procesov. V normálnych podmienkach pasáty presúvajú teplú vodu smerom k Austrálii. Keď tieto vetry zoslabnú, teplá voda sa presunie späť k pobrežiu Južnej Ameriky.
Tým sa naruší celá cirkulácia známa ako ENSO. El Niño predstavuje teplú fázu tohto systému, zatiaľ čo La Niña je jeho chladnejší opak. Práve táto dynamika je kľúčová pre pochopenie, prečo zmeny v jednom oceáne dokážu ovplyvniť počasie na celej planéte.
Vplyv na každodenný život
Dopady El Niño presahujú samotné počasie. Ovplyvňujú poľnohospodárstvo, dostupnosť potravín, šírenie chorôb aj stav oceánov. Vedkyňa Nat Johnson upozorňuje, že ide o komplexný jav, ktorý zasahuje mnohé oblasti života.
Ak sa očakávania naplnia, nasledujúce mesiace môžu byť testom pripravenosti spoločnosti na extrémne podmienky. El Niño sa síce nedá zastaviť, no jeho dôsledky sa dajú zmierniť, ak sa na ne pripravíme včas.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: svetzvedavo.sk
