Voda, v ktorej preplachujeme surovú ryžu, obsahuje bohaté množstvo škrobu a cenných živín, ako sú dusík, fosfor, draslík, zinok a vitamíny skupiny B. Tieto prvky sú nevyhnutné pre správny vývoj a rast rastlín, preto môže táto na prvý pohľad bezcenná tekutina slúžiť ako vynikajúce hnojivo pre izbové aj záhradné kvety.
Zatiaľ čo v našich končinách sa tento spôsob starostlivosti o rastliny rozšíril len nedávno, v Ázii je bežnou praxou už celé generácie. V Japonsku tvorí prirodzenú súčasť tradičnej starostlivosti o zeleň a v Číne sa fermentovaná voda z ryže bežne využíva aj v moderných pestovateľských metódach.
Obzvlášť cenná je voda z celozrnnej ryže, ktorá obsahuje podstatne viac minerálov a živín ako voda z bielej ryže.
Fermentáciou k ešte vyššej výživovej hodnote
Ak sa voda z ryže nechá niekoľko dní odstáť pri izbovej teplote, prebehne v nej prirodzený fermentačný proces. Počas neho sa v tekutine rýchlo rozmnožujú prospešné mikroorganizmy a zvyšuje sa koncentrácia minerálnych látok.
Voda sa stáva ešte výživnejšou po dvoch až troch dňoch, keď v nej prudko stúpa obsah draslíka, vápnika a horčíka.
Ako ryžovú vodu správne pripraviť a používať?
Príprava je jednoduchá:
- Vodu po opláchnutí ryže nalejte do sklenenej fľaše či pohára, nie však úplne po okraj.
- Zakryte gázou a nechajte stáť pri izbovej teplote.
- Po 3 až 9 dňoch, keď získa mierne kyslastú vôňu, je pripravená na zalievanie rastlín.
Pred použitím vodu z ryže vždy zrieďte s čistou vodou v pomere 1:1. Rastliny ňou zalievajte raz za dva až štyri týždne.
Napriek svojim benefitom voda z ryže nenahradí kvalitný substrát, dostatok svetla ani pravidelné hnojenie. Príliš časté používanie môže v kvetináči spôsobiť nepríjemný zápach, vznik nežiaducich plesní a výskyt škodcov. Ryžovú vodu preto dávkujte s rozvahou a sledujte reakcie svojich rastlín.
Voda z ryže síce nie je zázrakom na počkanie, no pri správnom používaní sa môže stať vaším cenným pomocníkom pre zdravšie a bujnejšie rastliny.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
