Situácia sa začala meniť po tom, ako sa na Slovensku prvýkrát v histórii potvrdil výskyt krasoňa jaseňového. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR spolu s Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym (ÚKSÚP) preto prijali opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť ďalšiemu šíreniu tohto nebezpečného škodcu.
Všetko sa začalo pri hraniciach s Ukrajinou
Prvé varovanie prišlo ešte v júni. Maďarsko vtedy oznámilo Európskej komisii, že neďaleko hraníc s Ukrajinou našlo dospelého jedinca krasoňa jaseňového. Išlo vôbec o prvý potvrdený výskyt tohto škodcu na území Európskej únie.
Krátko nato nasledoval podobný nález aj na Slovensku. Odborníci počas kontroly monitorovacieho lapača v obci Streda nad Bodrogom v okrese Trebišov objavili osemnásť dospelých jedincov. Slovenské laboratórium ÚKSÚP ich identifikáciu potvrdilo začiatkom júla a vzorky následne preverilo aj referenčné laboratórium vo Francúzsku. To výsledky definitívne potvrdilo a minister pôdohospodárstva Richard Takáč o nich oficiálne informoval verejnosť 22. júla.
Tým sa však celý prípad neskončil. Odborníci začali podrobne kontrolovať okolité oblasti, aby zistili, ako ďaleko sa škodca stihol rozšíriť. Výsledky ukázali, že nejde len o jedno izolované miesto. Prítomnosť krasoňa jaseňového sa napokon potvrdila už na 22 katastrálnych územiach na juhovýchode Slovenska.
Od augusta platia nové obmedzenia
Práve preto ÚKSÚP od 1. augusta zaviedol nové pravidlá. Zo zamorenej oblasti, ale aj zo stokilometrového ochranného pásma okolo nej, sa už nesmie voľne prevážať jaseňové drevo, kôra ani drevná štiepka. Obmedzenia sa týkajú aj hostiteľských rastlín, teda napríklad mladých jaseňov zo záhradníctiev alebo lesných škôlok.
Cieľ je jednoduchý. Úrady chcú zabrániť tomu, aby ľudia nevedomky preniesli škodcu na ďalšie miesta, kde sa zatiaľ nevyskytuje.
Ako upozornil minister Richard Takáč, krasoň jaseňový je svojím spôsobom „cestovateľ“. Najčastejšie sa totiž šíri práve spolu s drevom prevážaným na nákladných vozidlách. Ministerstvo zároveň upozorňuje, že kontroly v teréne naďalej pokračujú a hranice ochranných zón sa môžu podľa výsledkov ešte meniť.
Malý chrobák, ktorý dokáže zničiť celý strom
Krasoň jaseňový, odborne Agrilus planipennis, pochádza z východnej Ázie. Prirodzene sa vyskytuje najmä v Číne, Japonsku, Kórei či ázijskej časti Ruska. Do Európy sa postupne rozšíril cez európske Rusko, Bielorusko a Ukrajinu a tento rok prvýkrát prenikol aj na územie Európskej únie.
Dospelý jedinec meria približne osem až pätnásť milimetrov. Má úzke telo s výrazným kovovo zeleným až modrozeleným leskom, takže na prvý pohľad vôbec nepôsobí ako nebezpečný škodca.
Skutočné škody však nespôsobujú dospelé chrobáky, ale ich larvy.
Tie sa zavŕtajú pod kôru stromu, kde postupne ničia pletivá zabezpečujúce prúdenie vody a živín. Strom začne chradnúť a zvyčajne do dvoch až troch rokov úplne odumrie. Škodca pritom napáda nielen staré jasene, ale aj mladšie stromy či konáre s priemerom už od jedného centimetra.
Takto spoznáte napadnutý strom
Jedným z najtypickejších príznakov sú malé otvory v kôre v tvare písmena D, cez ktoré z kmeňa vylietajú dospelé chrobáky. Pod kôrou sa nachádzajú charakteristické kľukaté chodbičky vytvorené larvami, kôra môže začať praskať a listy predčasne žltnúť či opadávať.
V neskoršom štádiu odumierajú jednotlivé konáre, strom redne a postupne stráca svoju životaschopnosť.
Hoci dospelé chrobáky dokážu lietať, prirodzene prekonajú len vzdialenosť približne jeden a pol až tri kilometre. Oveľa väčšie riziko predstavuje človek. Stačí previezť napadnuté alebo podozrivé drevo na iné miesto a škodca sa môže objaviť aj stovky kilometrov od pôvodného ohniska.
Prečo je situácia taká vážna
Jasene síce na Slovensku tvoria približne 2,2 percenta všetkých lesných porastov, odborníci však varujú, že hrozbu netreba podceňovať. Krasoň jaseňový patrí medzi prioritných karanténnych škodcov Európskej únie, teda medzi organizmy, ktoré môžu spôsobiť mimoriadne veľké hospodárske aj ekologické škody.
Dôkazom je napríklad Severná Amerika, kam sa tento škodca v minulosti dostal spolu s dreveným obalovým materiálom. Následne tam zničil obrovské množstvo jaseňov a spôsobil škody v hodnote miliárd eur.
Slovensko preto pri riešení situácie spolupracuje nielen s Maďarskom, ale aj s Rakúskom a Európskou komisiou. Rakúski odborníci dokonca ponúkli pomoc vo forme špeciálne vycvičených psov, ktorí dokážu v teréne vyhľadávať larvy škodcu.
Ministerstvo zároveň zdôrazňuje, že prijaté opatrenia neznamenajú plošný výrub zdravých stromov ani zákaz pestovania jaseňov. Ide výlučne o obmedzenie pohybu rizikového dreva a rastlín z postihnutých oblastí.
Čo môžete urobiť, ak máte doma jaseň
Ak si na jaseňoch vo svojej záhrade alebo vo svojom okolí všimnete typické otvory v tvare písmena D, praskajúcu kôru, predčasne žltnúce listy alebo iné podozrivé príznaky, odborníci odporúčajú kontaktovať rastlinolekárskeho inšpektora ÚKSÚP podľa vašej regionálnej príslušnosti alebo poslať oznámenie na e-mailovú adresu agrilus@uksup.sk.
K oznámeniu je vhodné priložiť fotografiu, stručný opis nálezu aj presnú lokalitu. Zároveň je dôležité nepremiestňovať podozrivé drevo na iné miesto. Práve prevoz dreva totiž patrí medzi najčastejšie spôsoby, ktorými sa tento nebezpečný škodca dokáže veľmi rýchlo rozšíriť do ďalších oblastí.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: svetzvedavo.sk
