Rozpad vzťahu so sebou spravidla prináša chaos, stres a neistotu z toho, čo bude ďalej. Ak stojíte na rázcestí a uvažujete o ukončení manželstva, zorientovať sa v spleti povinností a právnych náležitostí býva najťažšou skúškou.
Ak sa manželia chcú rozísť, nemajú zložité majetkové pomery a dokážu sa pokojne dohodnúť na dôsledkoch rozchodu, súd ani advokáta potrebovať nemusia. V prípade sporu však môže ktorýkoľvek z partnerov kedykoľvek požiadať o rozhodnutie súdu.
Čo ak jeden z partnerov rozvod odmieta?
Rozvod nie je vždy ružový a partneri sa často nevychádzajú v ústrety. Ak jeden z manželov okamžitý rozvod odmieta, druhý musí – s výnimkou závažných okolností – počkať na uplynutie dvojročnej lehoty odlúčenia.
V každom prípade sa odporúča najdôležitejšie otázky súvisiace s odlúčením spísať do písomnej dohody:
- Začiatok odlúčenia (presný dátum)
- Bývanie (kto zostane v spoločnej domácnosti)
- Rozdelenie zariadenia domácnosti
- Starostlivosť o deti a zodpovednosť za ich opateru
- Výživné a presný spôsob jeho výpočtu
Dohoda o bývaní počas odlúčenia
Obaja manželia majú rovnaké právo bývať v spoločnom byte alebo dome – bez ohľadu na to, kto podpísal nájomnú zmluvu alebo komu nehnuteľnosť oficiálne patrí.
Ak sa nedohodnú na tom, kto sa odsťahuje, rozhodne súd, ktorý rieši ochranu manželstva. Určí, kto bude počas odlúčenia byt a zariadenie domácnosti ďalej užívať, pričom prihliada na to, komu bývanie viac vyhovuje. Ak majú manželia deti, spravidla zostáva bývať ten rodič, ktorý sa o ne prevažne stará.
Súd väčšinou poskytne sťahujúcemu sa manželovi niekoľko týždňov na hľadanie nového bývania. Okamžité vysťahovanie nariadi iba vtedy, ak je spoločné bývanie úplne neúnosné.
Majetok manželov a skryté financie
Rozdelenie spoločného majetku je možné už pri odlúčení, ak s tým súhlasia obaja partneri. Odporúča sa však uzatvoriť u notára zmluvu o oddelení majetku. V opačnom prípade bude až do rozvodu potrebné vysporiadať aj úspory nadobudnuté v budúcnosti.
Proti vôli jedného z manželov možno oddelenie majetku dosiahnuť iba súdnou cestou. Musia na to existovať vážne dôvody – napríklad ak jeden z partnerov bezúčelne míňa spoločný majetok alebo sa rozvodu bráni len preto, aby čo najdlhšie profitoval z majetku druhého.
- Právo na informácie: Podľa zákona môže každý z manželov požadovať od druhého informácie o príjmoch, majetku a dlhoch. Zároveň môže žiadať aj nahliadnutie do príslušných dokladov, a to bez potreby uvádzať osobitný dôvod.
- Informačná povinnosť: Každý z manželov by mal druhého bez vyzvania informovať o podstatnej zmene finančnej situácie (napr. o zvýšení mzdy alebo vzatí úveru). Toto právo platí aj po rozchode.
Starostlivosť o deti a výživné
Dohody týkajúce sa detí – napríklad o tom, kedy sa o ne bude ktorý z rodičov starať – nemajú bez schválenia súdom právne záväznú účinnosť.
Výživné dohodnuté iba v mimosúdnej dohode sa navyše vymáha len veľmi ťažko. Na využitie štátnej pomoci pri vymáhaní výživného alebo na náhradné výživné je súdne rozhodnutie nevyhnutné. Ak jeden z partnerov neverí, že druhý bude dodržiavať dohodnuté podmienky, jednoznačne sa odporúča nechať dohodu o odlúčení schváliť súdom pre ochranu manželstva.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
