Odkladať staré veci namiesto toho, aby sme ich vyhodili, ešte neznamená, že sme neporiadni. Často sa za tým skrývajú spomienky, emócie a potreba istoty. Niektoré predmety pre nás majú veľkú citovú hodnotu, hoci ich už dávno nepotrebujeme.
Staré tričko v skrini, kábel k dávno neexistujúcemu zariadeniu alebo prázdna škatuľa. Prečo si ich nechávame? Niekedy stačí jediná myšlienka: „Možno to ešte niekedy budem potrebovať.“
Prečo je pre nás také ťažké vyhadzovať veci?
Keď sa niečoho zbavujeme, niekedy sa nelúčime iba so samotným predmetom, ale aj s pocitmi a spomienkami, ktoré sa s ním spájajú. Preto môžu škatule s fotografiami, detskými kresbami, suvenírmi či starým oblečením zostať zatvorené celé roky. Vieme, čo sa v nich ukrýva, a práve preto sa nám ich obsah ťažko púšťa z rúk.
Myšlienka „možno sa mi to ešte zíde“ prináša pocit istoty
Dôležitú úlohu zohráva aj potreba mať veci pod kontrolou. Keď si niečo ponecháme, nechávame si otvorené všetky možnosti. Možno ten kábel predsa len raz využijeme. Možno sa nám škatuľa ešte bude hodiť.
Vyhodením predmetu však robíme konečné rozhodnutie. Musíme sa zmieriť s tým, že ho už nebudeme mať k dispozícii a v budúcnosti by sme jeho stratu mohli ľutovať. Práve obava z možnej ľútosti nám často bráni zbaviť sa nepotrebných vecí.
Predmety sa stávajú súčasťou našej identity
Psychológia pozná pojem rozšírené ja. Označuje situáciu, keď sa predmety, ktoré vlastníme, stávajú súčasťou toho, ako vnímame sami seba. Môžu vypovedať o našej rodine, vkuse, záujmoch alebo dôležitých životných udalostiach.
Tento jav posilňuje aj konzumná spoločnosť, v ktorej sa vlastníctvo často spája s úspechom, životným štýlom a osobnosťou. Hromadenie vecí má navyše aj historické korene. V minulosti mohli byť zásoby potravín a ďalších predmetov nevyhnutné na prežitie. Tento mechanizmus v nás pretrváva, hoci dnes už mnohé veci nepotrebujeme.
Kedy sa odkladanie vecí stáva problémom?
Niekoľko škatúľ so spomienkovými predmetmi samo osebe nepredstavuje problém. Situácia sa mení, keď nahromadené veci vyvolávajú úzkosť, hanbu alebo obavy a človek sa pre ne začne vyhýbať návštevám. Varovným signálom je aj stav, keď sa miestnosti stávajú neobývateľnými alebo hromadenie vyvoláva opakované konflikty v rodine.
V takom prípade už nejde len o neporiadok či sentimentalitu. Nahromadené predmety môžu výrazne zasahovať do každodenného života a obmedzovať využívanie vlastného domova.
Nemusíte vyhodiť všetko naraz
Ak sa chcete zbaviť nepotrebných vecí, nemusíte hneď vypratať celú pivnicu ani pretriediť všetky skrine. Začnite postupne – jednou zásuvkou, policou alebo škatuľou. Pri každom predmete si položte jednoduchú otázku: „Naozaj to potrebujem alebo sa len bojím, že by som vyhodenie mohol neskôr ľutovať?“
Pomôcť môže aj odfotografovanie predmetov, ku ktorým máte citový vzťah. Spomienku si tak uchováte aj bez toho, aby ste museli danú vec ďalej skladovať. Ďalšou možnosťou je darovať nepotrebné predmety niekomu, komu ešte poslúžia. Pre mnohých ľudí je to jednoduchšie než ich jednoducho vyhodiť.
Cieľom pritom nie je dokonale prázdny domov, ale priestor, v ktorom majú miesto skutočne dôležité veci a spomienky. Bez zbytočnej záťaže, ktorú si so sebou nesieme celé roky.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
