Zívanie mení prúdenie tekutiny v mozgu
Vedci skúmali, čo sa deje v hlave človeka počas zívania pomocou magnetickej rezonancie. Do výskumu zapojili 22 zdravých účastníkov, ktorí mali počas merania zívať, hlboko dýchať alebo zadržiavať zívanie.
Keďže zívanie a hlboké dýchanie sú si mechanicky podobné, očakávalo sa, že budú mať aj podobný efekt na mozog. Výsledky však ukázali zásadný rozdiel.
Počas zívania sa mozgovomiechová tekutina pohybovala opačným smerom než pri bežnom hlbokom nádychu. Práve tento jav vedcov výrazne prekvapil.
Mozog sa môže „čistiť“ alebo ochladzovať
Mozgovomiechová tekutina zohráva dôležitú úlohu pri ochrane mozgu a odstraňovaní odpadových látok. Vedci preto predpokladajú, že zívanie by mohlo pomáhať pri „čistení“ mozgu.
Ďalšia možnosť je, že ide o mechanizmus, ktorý pomáha regulovať jeho teplotu. Zatiaľ však nie je jasné, ktorá z týchto funkcií je hlavná – alebo či ide o kombináciu viacerých procesov.
Každý človek zíva inak
Zaujímavým zistením je aj to, že každý človek má svoj vlastný spôsob zívania. Pohyb jazyka aj priebeh samotného zívania sa medzi ľuďmi líši, no u jedného človeka zostáva veľmi konzistentný.
To znamená, že zívanie je do určitej miery „osobný podpis“, ktorý je pre každého jedinečný.
Zívanie ovplyvňuje aj krvný obeh
Výskum zároveň ukázal, že zívanie aj hlboké dýchanie zvyšujú odtok krvi z mozgu. Vďaka tomu sa vytvára priestor pre prítok novej, okysličenej krvi.
Pri samotnom zívaní sa na začiatku výrazne zvyšuje prietok krvi do mozgu, čo naznačuje, že tento proces môže mať viacero funkcií naraz.
Stále ide o záhadný jav
Aj napriek novým zisteniam zostáva zívanie jednou z najväčších záhad ľudského tela. Objavuje sa u mnohých živočíšnych druhov a často je dokonca „nákazlivé“.
Vedci sa zhodujú, že ide o dôležitý biologický proces, no jeho presný význam zatiaľ nie je úplne objasnený. Nové poznatky však naznačujú, že zívanie môže hrať oveľa väčšiu úlohu, než sme si doteraz mysleli.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: zaujimavysvet.sk
