Demencia patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí na svete a situácia sa podľa odhadov bude už len zhoršovať. Mnohí si myslia, že ide výhradne o genetiku, vek alebo náhodu. Výskumy však ukazujú, že až 40 % prípadov demencie súvisí so životným štýlom, teda s tým, čo robíme každý deň, vrátane voľnočasových aktivít.
Hlavné faktory vzniku demencie
Výskumná správa z prestížneho lekárskeho časopisu The Lancet odhalila 14 hlavných faktorov, ktoré zvyšujú riziko rozvoja demencie:
- vysoký krvný tlak (najmä v strednom veku),
- fajčenie,
- nadmerná konzumácia alkoholu,
- neošetrené poruchy videnia,
- znečistenie ovzdušia,
- zranenia hlavy,
- depresia,
- sociálna izolácia,
- nízka úroveň vzdelania,
- strata sluchu,
- nedostatok fyzickej aktivity,
- obezita,
- cukrovka,
- vysoká hladina cholesterolu.
Žiadny z nich však neznamená, že je to vaša vina, ak ochoriete. Každodenné rozhodnutia však môžu riziko buď výrazne znížiť, alebo pomôcť udržať mozog v dobrej kondícii.
Čo je to kognitívna rezerva?
Kľúčovým pojmom je takzvaná kognitívna rezerva. Ide o schopnosť mozgu vytvárať nové nervové spojenia vďaka vzdelávaniu, práci vyžadujúcej myslenie a aktivitám, ktoré stimulujú myseľ. Ľudia s vyššou kognitívnou rezervou lepšie zvládajú zmeny súvisiace s vekom či ochorením mozgu, a to ešte predtým, než sa objavia výrazné príznaky, ako napríklad strata pamäti.
Zaujímavé je, že pravidelné venovanie sa koníčkom môže túto rezervu zvyšovať. Štúdie ukazujú, že ľudia zapojení do rôznych rekreačných aktivít (fyzických, mentálnych a spoločenských) čelia výrazne nižšiemu riziku.
Sila jednej záľuby podľa vedcov
Veľká japonská štúdia, ktorá sledovala viac ako 22-tisíc ľudí počas 11 rokov, zistila, že už jedno hobby v strednom veku znižuje riziko demencie o 19 %. Ľudia s viacerými záujmami boli chránení ešte lepšie – riziko kleslo o 23 %. Nezistilo sa však, že by konkrétny druh koníčka mal väčší prínos než iné.
Podobné závery priniesli aj austrálske štúdie. Aktivity ako čítanie, riešenie hádaniek či práca na počítači znižovali riziko demencie o 9 až 11 %, zatiaľ čo tvorivé činnosti ako ručné práce alebo stolárstvo o 7 %. Najdôležitejšie je vybrať si hobby, ktoré vás baví a môžete ho pravidelne vykonávať.
Tráviť čas osamote alebo v spoločnosti?
Odborníci zdôrazňujú, že záľuby v sebe spájajú niekoľko faktorov prospešných pre zdravie mozgu:
- Kognitívne výzvy, ktoré podporujú tvorbu nových nervových spojení.
- Fyzickú aktivitu, ktorá je jedným z najlepšie zdokumentovaných spôsobov ochrany mozgu.
- Redukciu stresu, pretože depresia a chronický stres zvyšujú riziko demencie.
- Sociálne kontakty, pretože izolácia patrí medzi rizikové faktory vo vyššom veku.
Príkladom je hranie kariet. Hranie na telefóne síce tiež stimuluje myseľ, no lepšie sú pravidelné stretnutia s priateľmi, ktoré prinášajú intelektuálnu výzvu, pohyb, smiech a sociálne kontakty. Práve tie sa ukazujú ako najúčinnejšia ochrana. Spoločenskí ľudia totiž rozvíjajú príznaky demencie v priemere o päť rokov neskôr než osamelí jedinci.
Zistite, či vaše hobby naozaj pomáha mozgu
Neexistuje jedno „zázračné“ hobby, ktoré by demencii úplne zabránilo. Najlepšie výsledky prináša kombinácia rôznych aktivít, ktoré zapájajú myseľ aj telo a umožňujú nadväzovať sociálne väzby.
Pri výbere koníčka si položte štyri otázky:
- Bude táto činnosť pre mňa mentálnou výzvou?
- Zabezpečí mi pravidelný pohyb?
- Zlepší mi náladu alebo mi dodá pocit uspokojenia?
- Pomôže mi stretávať sa a rozprávať sa s inými ľuďmi?
Čím viackrát odpoviete „áno“, tým väčšia je pravdepodobnosť, že vám daná aktivita pomôže udržať mozog dlhodobo v skvelej kondícii. Aj malé zmeny v životnom štýle môžu mať pre zdravie veľký význam.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
