Mnohé trvanlivé potraviny nám uľahčujú každodenné varenie a často ich máme v špajzi celé mesiace. To však neznamená, že vydržia neobmedzene dlho. Hoci pri niektorých výrobkoch dátum na obale označuje najmä zachovanie kvality, pri iných ide o bezpečnosť. Práve tie môžu po uplynutí dátumu spotreby predstavovať zdravotné riziko.
Je preto dôležité rozlišovať medzi označeniami „minimálna trvanlivosť“ a „spotrebujte do“. Minimálna trvanlivosť sa vzťahuje najmä na kvalitu výrobku – napríklad cestoviny, káva či konzervované potraviny môžu po tomto dátume postupne strácať chuť alebo arómu, no pri správnom skladovaní sú ešte určitý čas bezpečné na konzumáciu. Označenie „spotrebujte do“ sa naopak používa pri mikrobiologicky rýchlo sa kaziacich potravinách. Ich konzumácia po uplynutí dátumu môže predstavovať priame zdravotné riziko vrátane otravy jedlom.
Za kazenie potravín sú zodpovedné baktérie, plesne a kvasinky. Niektoré spôsobujú len zhoršenie kvality, iné – takzvané patogénne baktérie – môžu vyvolať ochorenia sprevádzané kŕčmi, hnačkou, nevoľnosťou či vracaním.
Ani dlhá trvanlivosť pritom nezaručuje, že potravina vydrží navždy. Rozhodujúce je aj správne skladovanie. Niektoré výrobky, napríklad jablčný ocot, vydržia veľmi dlho, iné môžu byť po uplynutí odporúčanej doby a pri nevhodnom skladovaní zdraviu nebezpečné.
Väčšina trvanlivých potravín vydrží dlhšie vďaka tepelnému spracovaniu, sušeniu alebo hermetickému baleniu. Napriek tomu existuje niekoľko základných potravín, pri ktorých sa oplatí byť mimoriadne opatrný.
1. Múka
Mnohí si neuvedomujú, že múka je stále považovaná za surovú potravinu. Obilie, z ktorého sa vyrába, môže byť ešte pred spracovaním kontaminované baktériami, ako sú Escherichia coli (E. coli) alebo salmonela. Mletie ani bielenie tieto mikroorganizmy nezničia – spoľahlivo ich likviduje až dostatočná tepelná úprava. Preto sa neodporúča ochutnávať surové cesto.
Rôzne druhy múky majú odlišnú trvanlivosť. Celozrnná pšeničná múka obsahuje viac prirodzených olejov, a preto sa kazí rýchlejšie. Ideálne je spotrebovať ju do troch až šiestich mesiacov. Biela múka vydrží približne šesť až dvanásť mesiacov.
Pred použitím vždy skontrolujte jej vzhľad a vôňu. Čerstvá múka má svetlú krémovú farbu a neutrálnu vôňu. Ak zošedne, zožltne, vytvoria sa v nej hrudky, objaví sa pleseň alebo kyslastý zápach, radšej ju vyhoďte.
2. Ryža
Aj ryža si vyžaduje zvýšenú pozornosť. Surová ryža môže obsahovať spóry baktérie Bacillus cereus, ktoré prežijú aj varenie. Ak sa uvarená ryža nechá príliš dlho pri izbovej teplote, baktérie sa môžu rozmnožiť a spôsobiť otravu jedlom.
Biela ryža vydrží pri správnom skladovaní približne dva roky. Hnedá ryža má pre vyšší obsah olejov kratšiu trvanlivosť, zvyčajne okolo jedného roka. Po otvorení balenia sa jej životnosť skracuje, preto je dôležité pravidelne kontrolovať jej stav.
3. Dojčenská výživa
Pri dojčenskej umelej mliečnej výžive neexistuje priestor na kompromisy. Dátum „spotrebujte do“ je záväzný a po jeho uplynutí by sa výrobok nemal používať.
Výrobcovia garantujú do uvedeného dátumu správnu výživovú hodnotu aj zdravotnú bezpečnosť. Po jeho uplynutí môže dochádzať nielen k úbytku dôležitých živín, ale aj k zvýšenému riziku bakteriálnej kontaminácie, ktorá môže byť pre dojčatá veľmi nebezpečná.
Neotvorené balenia skladujte na chladnom a suchom mieste, nikdy nie v aute, garáži alebo na priamom slnku. Po otvorení je vhodné spotrebovať práškovú výživu približne do jedného mesiaca a uchovávať ju v dobre uzatvorenom obale na suchom mieste, nie v chladničke.
4. Zemiaky
Zemiaky síce patria medzi základné potraviny, no ich trvanlivosť nie je neobmedzená. V chlade a tme vydržia približne jeden až dva mesiace.
Ak začnú mäknúť, plesnivieť alebo vytvárať veľké klíčky, mali by skončiť v odpade. Práve klíčky totiž obsahujú solanín – prírodný toxín, ktorý môže vo väčšom množstve spôsobiť bolesti hlavy, hnačku, vracanie a v zriedkavých prípadoch aj vážnejšie zdravotné komplikácie.
5. Poškodené konzervy
Konzervované potraviny dokážu vydržať celé roky, no len vtedy, ak je obal neporušený. Hrdza, hlboké preliačiny alebo vystavenie vysokým teplotám môžu výrazne znížiť ich bezpečnosť.
Korózia môže vytvoriť drobné otvory, cez ktoré sa dovnútra dostanú baktérie. Nebezpečné sú aj hlboké preliačiny, najmä v okolí okrajov konzervy, pretože môžu narušiť jej tesnenie.
Najväčšie riziko predstavujú nafúknuté alebo poškodené konzervy. Môžu byť kontaminované baktériou Clostridium botulinum, ktorá produkuje botulotoxín spôsobujúci botulizmus – zriedkavé, no život ohrozujúce ochorenie.
Ak si pri akejkoľvek potravine nie ste istí jej vzhľadom, vôňou alebo spôsobom skladovania, je bezpečnejšie ju nekonzumovať. V prípade rizikových potravín sa neoplatí spoliehať na to, že „ešte vyzerajú dobre“.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
