Neurotizmus, teda náchylnosť na úzkosť a emocionálne výkyvy, nás môže viesť k upratovaniu aj počas nedeľného popoludnia. Štúdie od autoriek Karen Pine a Avril Nash však ukázali, že ľudia s vysokou mierou neurotizmu nemávajú najčistejšie domovy. Namiesto toho, aby im upratovanie prinieslo úľavu, sa povinnostiam často vyhýbajú a ich emocionálna nestabilita vedie k chaosu.
Pre extrovertov je zas upratovanie často reakciou na blížiacu sa návštevu. Za pol hodiny dokážu urobiť viac než za celý mesiac. Introverti sa o domov starajú naopak kvôli vlastnému komfortu – neporiadok ich vyrušuje bez ohľadu na to, či ich niekto navštívi.
Upratovanie ako forma terapie
Umývanie riadu môže byť podľa vedcov formou tzv. mindfulness (schopnosť naplno vnímať prítomný okamih, pozn. aut.). Ak sa sústredíte na teplotu vody a dotyk hubky, zvyšujete tým pocit vnútorného pokoja a zlepšujete si náladu. Najlepšie výsledky prináša koncentrácia na samotný pohyb a zmyslové vnímanie, namiesto premýšľania nad pracovnými problémami či rodinnými spormi.
Výskumy dvojice autoriek Darby Saxbe a Reny Repetti zas naznačujú, že ženy žijúce v preplnených domácnostiach dosahujú počas dňa vyššiu hladinu kortizolu. Muži naopak nereagujú tak citlivo, čo potvrdzuje, že vnímanie domáceho prostredia je veľmi individuálne.
Psychologická potreba čistoty
Čistý priestor podporuje sústredenie, zatiaľ čo neporiadok preťažuje mozog nadbytkom podnetov. Psychológ Arie Kruglanski opísal tento jav ako potrebu kognitívneho uzavretia, čiže túžbu po jasnosti a ukončení rozpracovaných záležitostí.
Ľudia s touto vlastnosťou podľa neho upratujú priebežne, pretože nevybavený neporiadok v nich vyvoláva nepohodlie. Jedna z účastníčok výskumu to zhrnula trefne: „Nedokážem si sadnúť k stolu, ak mám za chrbtom hromadu nevyriešených problémov.“
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
