Pocit, že „vždy si vyberáme nesprávnu pokladňu“, je bežným zdrojom frustrácie u zákazníkov. Sociálna psychologička Griet Van Vaerenbergh z Univerzity Thomasa Mora v Antverpách vysvetľuje, že výskumy nepotvrdzujú hypotézu, podľa ktorej by sme systematicky volili tie najpomalšie rady.
Matematická analýza Enrica Scalasa zo Sussexskej univerzity z roku 2017 dokazuje, že naše šance na rýchlejšie vybavenie sú približne rovnaké ako riziko dlhého čakania. O konečnom čase totiž rozhodujú náhodné udalosti, ako sú problémy s platbou, kontrola cien či technické poruchy.
Čo by bolo keby?
Kľúčové je, ako náš mozog tieto situácie interpretuje. Odborníčka poukazuje na tri psychologické mechanizmy, ktoré zvyšujú našu podráždenosť:
- Kontrafaktuálne myslenie: Sklon premýšľať o tom, „čo by bolo, keby“, teda ako by to vyzeralo, keby sme si vybrali iný rad.
- Sociálne porovnávanie: Pri sledovaní iných zákazníkov, ktorí postupujú vpred rýchlejšie, nadobúdame pocit nespravodlivosti.
- Efekt negativity a dostupnosti: Silnejšie si pamätáme situácie, ktoré v nás vyvolali hnev, než tie neutrálne alebo pozitívne.
Zveličovanie negatívnych zážitkov
Odborníci zdôrazňujú, že naše presvedčenie o „vždy nesprávnej voľbe“ je iba kognitívny klam. Van Vaerenbergh dodáva: „Náš mozog má tendenciu zveličovať negatívne zážitky, čo vedie k mylnému záveru, že nešťastie vo výbere je pravidlom, nie náhodou.“
Psychológovia radia namiesto hnevu prijať náhodnosť situácie a nebrať dlhé čakanie ako osobné zlyhanie. Pomôcť môže odvrátenie pozornosti, napríklad počúvanie hudby, rozhovor alebo sústredenie sa na dych. Dôležité je tiež neporovnávať svoje tempo s ostatnými.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
