Po diétach a fyzickej aktivite prišiel rad na spánok. Trend s pútavým názvom sleepmaxxing spája prvky wellnessu, biohackingu a dlhovekosti (longevity), pričom jeho hlavným cieľom je optimalizácia spánku. A to nielen pomocou prirodzených metód či rituálov, ale aj vďaka rôznym zariadeniam, aplikáciám či doplnkom výživy. Jeho fanúšikovia sú presvedčení, že ide o spôsob, ako lepšie vyzerať, byť zdravší a dokonca žiť dlhšie.
„Spánok je predsa tá najlepšia kozmetika. Hoci verím v obrovskú silu spánku, zostávam voči moderným praktikám, najmä tým zo sociálnych sietí, pomerne skeptická," hovorí psychologička, certifikovaná kognitívno-behaviorálna terapeutka nespavosti a špecialistka na medicínu životného štýlu Magdalena Komsta. Preto sa jej v rozhovore pýtame na zmysel sleepmaxxingu, problémy so spánkom a efektívne spôsoby, ako dbať na jeho kvalitu a hygienu.
Chyby, ktoré znižujú kvalitu spánku
Spíme menej ako pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi? Nie nevyhnutne. „Všetko závisí od toho, s kým sa budeme porovnávať. Vezmime si napríklad roľníkov žijúcich pred 100 rokmi, ktorí od svitu do mrku pracovali na poli a na hospodárstve,“ poznamenáva odborníčka. Niet však pochýb o tom, že náš spánok je iný ako spánok našich predkov. A jeho kvalitu hodnotíme podstatne horšie. „Môže za to okrem iného ľahký prístup k digitálnym médiám a elektronickým obrazovkám, ktoré vyžarujú modré svetlo narúšajúce tvorbu melatonínu. Žijeme v časoch, keď ani v noci nie je nikdy 100-percentná tma, kvôli čomu čelíme svetelnému smogu. Vedieme sedavý spôsob života a sme vystavení negatívnym vplyvom znečisteného ovzdušia, čo sú ďalšie škodlivé faktory pre náš organizmus,“ vymenúva Komsta. Na kvalitu spánku vplývajú aj naše každodenné návyky. Ako sa ukazuje, chýb, ktoré robíme každý večer, môže byť celkom dosť. Špecialistka upozorňuje na:
- Pitie kofeínu menej ako šesť hodín pred spaním: Aj keď kofeín priamo nenaruší zaspávanie, podľa štúdií spôsobuje plytkejší spánok.
- Konzumáciu alkoholu (aj pohára vína či jedného piva po večeri): Alkohol výrazne mení architektúru spánku a zhoršuje jeho kvalitu.
- Fajčenie: Tabak je stimulant a rovnako ako kofeín vedie k plytšiemu spánku.
- Prezeranie internetu pred spaním: Negatívny vplyv na spánok má nielen modré svetlo, ale aj samotný obsah, ktorý konzumujeme, keďže zvyšuje naše emočné nabudenie.
- Spánok v príliš teplej a slabo zatemnenej spálni: Optimálna teplota na spánok by nemala presiahnuť 20 °C. Oplatí sa investovať do zatemňovacích závesov, roliet typu blackout alebo do masky na spanie.
Ako zlá kvalita spánku ovplyvňuje organizmus?
Túto tému by sme nemali podceňovať. „Veľmi dobre vieme, čo sa deje s organizmom, ak mu nedoprajeme dostatok spánku,“ hovorí terapeutka. Zoznam problémov je dlhý a znepokojujúci:
- Zhoršenie emočnej regulácie (horšie zvládanie stresu, zvýšená podráždenosť).
- Problémy s koncentráciou a zapamätávaním si nových informácií.
- Narušenie regulácie chuti do jedla: zvýšené vylučovanie grelínu (hormónu hladu), čo vedie k silnejšej chuti najmä na vysokokalorické jedlá.
- Zvýšenie krvného tlaku a riziko srdcovo-cievnych ochorení.
- Pokles imunity.
- Zhoršenie regenerácie, čo môže viesť k zintenzívneniu bolesti svalov alebo k strate pružnosti pokožky.
Pasca produktivity?
Na pomoc prichádza sleepmaxxing – ďalšia posadnutosť wellness odvetvia, o ktorej je čoraz viac počuť. Mal by sa však aj dobrý spánok stať len ďalším trendom a cieľom, ktorý sa snažíme za každú cenu dosiahnuť? „Sleepmaxxing je len ďalšou podobou snahy o čo najvyššiu produktivitu, ktorá sa propaguje v našej kultúre. Už sme si zoptimalizovali time management, stravu aj pohyb, a tak prišiel rad na spánok,“ varuje špecialistka. „Vedie to tiež k nadmernému konzumu. Komercializácia biologických procesov totiž vytvára priestor na to, aby nám predali ďalšie predmety a gadgety, ktoré viac či menej zlepšujú spánok.“
Skutočná pomoc alebo len marketing?
Na trhu nechýbajú doplnky, ktoré by nám aspoň teoreticky mali pomôcť. Záťažové prikrývky a deky, náplasti na prelepenie úst pre lepšie dýchanie, smart prstene, rôzne trackery spánku a mnoho ďalšieho. Naozaj sa do nich oplatí investovať? Alebo tu máme do činenia s ďalšou formou marketingu, ktorá parazituje na problémoch znižujúcich komfort nášho života? Pri snahe starať sa o svoj organizmus, vrátane spánku, je dôležité zohľadniť vlastné individuálne potreby. To, čo funguje u iných, nemusí rovnako dobre fungovať u nás. Dobrým príkladom je spomínaná záťažová prikrývka, ktorej popularita už niekoľko rokov stabilne rastie: „Existuje len málo štúdií o jej účinnosti, ale môže byť užitočná pre neuroatypických ľudí, napríklad s autizmom, ADHD alebo s inými psychickými poruchami.“
A čo výživové doplnky?
„Už roky existujú dôkazy o účinnosti valeriány a chmeľových šišiek. Okrem toho sa objavujú sľubné dáta týkajúce sa ashwagandhy. Musíme však pamätať na to, že výživové doplnky nepodliehajú rovnakým reguláciám ako lieky, môžu interagovať s inými látkami a dokonca vyvolať vážne vedľajšie účinky. Práve preto by sme ich nemali užívať na vlastnú päsť.“
Ako sa reálne postarať o kvalitu a hygienu spánku?
Opatrnosť voči sleepmaxxingu, ktorý sa propaguje na sociálnych sieťach, neznamená, že sa nedá reálne pracovať na lepšom a kvalitnejšom spánku. „V tomto prípade ide o prevenciu porúch spánku a dodržiavanie niekoľkých základných pravidiel,“ vysvetľuje psychologička. V skutočnosti ide najmä o to, aby sme sa zbavili škodlivých návykov a nerobili vyššie spomenuté chyby. Zavedenie týchto drobných, až nenápadných zmien môže našu kvalitu spánku (a tým aj fungovanie celého organizmu) zlepšiť viac než drahé, technologicky vyspelé vychytávky. Bez tlaku a pocitu viny, že (opäť) robíme niečoho málo. „Nadmerné sústredenie sa na spánok môže paradoxne zhoršiť jeho kvalitu a skrátiť jeho dĺžku,“ upozorňuje odborníčka a vysvetľuje:
„Keď sa príliš sústredíme na spánok a začneme sa ním trápiť, stúpa naše emočné nabudenie, čo môže sťažovať zaspávanie a spôsobovať plytký spánok. V spánkovej medicíne hovoríme o fenoméne ortosomnie. Ide o nezdravé, nadmerné zameranie sa na dosiahnutie dokonalého spánku, ktoré je zvyčajne poháňané dátami zo zariadení na monitorovanie spánku, ako sú smart hodinky, smart prstene a aplikácie,“ hovorí. „Problém je v tom, že ľudia v určitom momente prestanú vnímať signály vlastného tela a spoliehajú sa iba na údaje zo zariadení. Ak sa zobudíte vyspatí, ale aplikácia vám oznámi, že spánok bol nekvalitný a mali ste málo REM fázy, začnete sa cítiť horšie a možno sa dokonca obávať o svoje zdravie, hoci ste sa ešte pred chvíľou cítili zregenerovaní.“
Niektoré doplnky a zariadenia však skutočne môžu pomôcť: „Spomedzi vychytávok, ktoré stoja za tie peniaze, by som určite spomenula masky na oči, štuple do uší (ak spíte v hlučnom prostredí) a svetelný budík (tzv. simulátor úsvitu), ktorý postupne rozjasňuje miestnosť ešte pred samotným budíkom, čo výrazne uľahčuje ranné vstávanie.“
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.