Zabudnite na staré pravidlo „nejesť po osemnástej“! Vedci z Harvard Medical School hľadali odpoveď na otázku, prečo neskoré stravovanie spomaľuje metabolizmus a ukladá tuky. Ak chcete zrýchliť metabolizmus, vyhnúť sa priberaniu a udržať hormóny v rovnováhe, stačí posunúť posledné jedlo dňa na konkrétnu hodinu.
Prečo neskorá večera blokuje chudnutie?
„Chceli sme otestovať mechanizmy, ktoré by mohli vysvetliť, prečo neskoré jedenie zvyšuje riziko obezity,“ priblížil cieľ štúdie Frank Scheer, profesor medicíny na Harvard Medical School. Predchádzajúce výskumy totiž ukázali, že neskoré stravovanie priamo súvisí so zvýšeným rizikom obezity, nárastom tukového tkaniva a zhoršením účinnosti chudnutia. Vedci chceli presne pochopiť, prečo k tomu dochádza. „V tejto štúdii sme sledovali, či má čas jedenia význam, ak sú všetky ostatné parametre udržiavané na konštantnej úrovni,“ dodala spoluautorka výskumu Nina Vujovic z Medical Chronobiology Program.
Dva rôzne harmonogramy
Výskumný tím vyšetril 16 pacientov (z toho päť žien) s BMI poukazujúcim na nadváhu alebo obezitu. Každý z účastníkov absolvoval dve fázy štúdie. Najprv dodržiavali laboratórny protokol s prísne stanoveným harmonogramom skorých jedál konzumovaných približne o 9:00, 13:00 a 16:30. Následne počas ďalšieho testovania jedli rovnaké jedlá o 13:00, 17:00 a 20:30. Tri týždne pred začiatkom každého laboratórneho protokolu účastníci dodržiavali stabilný režim spánku a bdenia. Počas troch dní pred nástupom do laboratória navyše doma prísne dodržiavali identickú stravu a harmonogram jedál.
Ako reagujú hormóny na zmenu času stravovania?
Po príchode do laboratória účastníci dodržiavali prísny harmonogram stravovania a jedli to isté. Zaznamenávali svoj pocit hladu, pravidelne odovzdávali vzorky krvi, pričom vedci neustále kontrolovali ich telesnú teplotu a výdaj kalórií. Od niekoľkých účastníkov odobrali aj vzorky viscerálneho tuku, aby zistili, ako môžu rôzne časy stravovania ovplyvniť génovú expresiu v tomto tkanive.
Štúdia preukázala, že neskoršie jedenie malo zásadný vplyv na pocit hladu a na hormóny regulujúce chuť do jedla: leptín a ghrelín. Hladina leptínu, ktorý telu signalizuje pocit sýtosti, sa v priebehu 24 hodín znížila u osôb konzumujúcich jedlo neskôr v porovnaní s tými, ktorí jedli skôr. Účastníci štúdie s neskorým harmonogramom stravovania spaľovali kalórie pomalším tempom. Navyše, v odobratých vzorkách viscerálneho tuku vedci zaznamenali expresiu génov, ktorá priamo podporuje rast tukového tkaniva.
Presná hodina, ktorú odporúčajú odborníci
Zhrnuté a podčiarknuté, skoršie konzumovanie jedál, vrátane večere okolo 16:30 – 17:00, sa javí pre náš organizmus ako výrazne prospešnejšie. Vedci vysvetľujú, že výsledky ich výskumu sa zhodujú s doterajšími zisteniami o neskorom jedení – to preukázateľne zvyšuje riziko obezity. Aktuálna štúdia však vnáša nové svetlo do biologických mechanizmov, ktoré za touto súvislosťou stoja. „Štúdia jasne ukazuje vplyv neskorého a skorého jedenia. Tieto efekty sme izolovali tým, že sme kontrolovali premenné, ako sú príjem kalórií, fyzická aktivita, spánok a vystavenie svetlu. V reálnom živote však môže čas stravovania ovplyvniť mnoho z týchto faktorov,“ vysvetlil Scheer.
Vedci plánujú rozšíriť svoj výskum na väčšiu vzorku, čo však prinesie nemožnosť kontrolovať absolútne všetky premenné. „Musíme prinajmenšom zvážiť, akým spôsobom iné behaviorálne a environmentálne faktory menia tieto biologické dráhy, ktoré sú základom rizika obezity,“ uzatvoril Scheer.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
