Koľko hodín spánku človek potrebuje?
Potreba spánku sa mení počas života. Novorodenci prespia väčšinu dňa, zatiaľ čo dospelým stačí menej hodín. Odborníci odporúčajú tieto orientačné hodnoty:
- dojčatá: 12 až 16 hodín denne,
- malé deti: 10 až 14 hodín,
- školáci: 9 až 12 hodín,
- tínedžeri: 8 až 10 hodín,
- dospelí: 7 až 9 hodín,
- seniori: približne 7 až 8 hodín.
Každý človek je však trochu iný. Potrebu spánku ovplyvňuje genetika, životný štýl, stres, zdravotný stav aj prirodzené biologické hodiny tela. Niekomu stačí sedem hodín, iný potrebuje deväť, aby fungoval naplno. Dôležité je najmä to, ako sa človek cíti počas dňa. Ak je neustále unavený, podráždený alebo má problémy so sústredením, môže ísť o znak nedostatku kvalitného spánku.
Čo sa deje s telom počas spánku?
Počas noci telo neodpočíva pasívne. Naopak, v mozgu a organizme prebiehajú veľmi dôležité procesy. Spánok sa skladá z viacerých fáz vrátane hlbokého spánku a REM fázy, počas ktorej snívame. Hlboký spánok je kľúčový pre regeneráciu svalov, obnovu buniek a posilnenie imunity. Práve vtedy telo produkuje rastové hormóny a opravuje poškodené tkanivá.
REM spánok je zas mimoriadne dôležitý pre mozog. Pomáha ukladať spomienky, spracovávať emócie a zlepšovať schopnosť učiť sa. Vedci hovoria, že mozog počas spánku doslova „upratuje“. Odstraňuje odpadové látky a posilňuje nervové spojenia potrebné pre pamäť a koncentráciu. Výskumy naznačujú, že kvalitný spánok môže znižovať aj riziko neurodegeneratívnych ochorení, vrátane Alzheimerovej choroby.
Nedostatok spánku má vážne následky
Ak človek pravidelne spí menej než sedem hodín, telo aj mozog začnú postupne fungovať horšie. Objavujú sa problémy so sústredením, pomalšie reakcie, zábudlivosť či výkyvy nálad. Nedostatok spánku zvyšuje hladinu stresových hormónov a oslabuje imunitný systém. Ľudia potom častejšie ochorejú a horšie zvládajú psychickú záťaž.
Spánkový deficit ovplyvňuje aj metabolizmus. Hormóny leptín a ghrelín, ktoré regulujú hlad a sýtosť, sa dostávajú do nerovnováhy. Výsledkom môže byť väčšia chuť na sladké a vyššie riziko priberania. Vedci zároveň upozorňujú, že dlhodobé problémy so spánkom môžu zvýšiť riziko vysokého krvného tlaku, infarktu, cukrovky 2. typu či depresie. Zaujímavosťou je, že škodlivý môže byť aj príliš dlhý spánok. Ak človek pravidelne spí viac než desať hodín denne, môže to signalizovať skryté zdravotné problémy alebo psychické ťažkosti.
Kvalita je rovnako dôležitá ako dĺžka
Nestačí len spať dlho. Dôležitá je aj kvalita spánku. Ak sa človek počas noci často budí alebo spí prerušovane, telo nestihne prejsť všetkými potrebnými fázami regenerácie. Odborníci odporúčajú chodiť spať a vstávať každý deň približne v rovnakom čase. Veľký vplyv má aj obmedzenie modrého svetla z mobilov a počítačov pred spaním. Problémom môže byť aj kofeín, alkohol či stres. Káva vo večerných hodinách môže narušiť zaspávanie ešte niekoľko hodín po vypití. Podobne alkohol síce niekedy pomôže zaspať rýchlejšie, no zhoršuje kvalitu spánku počas noci. Pomôcť môže pravidelný pohyb, dostatok denného svetla a tichá, tmavá miestnosť bez elektroniky.
Záver
Spánok je jedným z najdôležitejších pilierov zdravia. Ovplyvňuje mozog, imunitu, psychiku aj fungovanie celého tela. Hoci moderný život často vedie ľudí k tomu, aby spali menej, odborníci upozorňujú, že dlhodobé zanedbávanie spánku môže mať vážne následky. Kvalitný a dostatočný spánok nie je luxus, ale biologická potreba. Práve počas noci totiž telo vykonáva procesy, bez ktorých by človek nedokázal správne fungovať.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: zaujimavysvet.sk
