Spánok nie je len o počte hodín
Dlhé roky sa tvrdilo, že dospelý človek potrebuje približne osem hodín spánku denne. Odborníci však dnes upozorňujú, že rovnako dôležitá je aj kvalita spánku a načasovanie. Počas noci sa totiž strieda niekoľko fáz spánku. Jednou z najdôležitejších je takzvaný hlboký alebo pomalovlnný spánok. Práve v tejto fáze dochádza k regenerácii buniek, obnove svalov, posilňovaniu imunity a čisteniu mozgu od metabolického odpadu. Vedci si však v spánkových laboratóriách všimli zaujímavý trend: mnohí ľudia síce spia dostatočne dlho, no v hlbokom spánku trávia menej času než kedysi. Výsledok? Človek technicky „prespal noc“, ale jeho telo sa úplne nezotavilo.
Mozog zostáva v pohotovosti
Podľa odborníkov je problém hlbší než len príliš veľa času pri mobile. Moderný človek je často v neustálom stave psychickej pripravenosti. Mozog neustále očakáva nové správy, pracovné úlohy, upozornenia alebo ďalší podnet. Tento stav zvyšuje hladinu stresového hormónu kortizolu a udržiava nervový systém v pohotovosti aj večer. Výskumník spánku Orfeu Buxton upozorňuje, že telo potrebuje dostať jasný signál, že deň sa skončil. Ak mozog tento signál nedostane, neprepne sa úplne do nočného režimu. Vedci zistili, že u mnohých ľudí zostáva aj počas spánku aktívna časť mozgu spojená so sledovaním hrozieb a riešením problémov. Telo síce odpočíva, ale mozog stále „skenuje okolie“.
Digitálny svet mení naše vnútorné hodiny
Veľkú úlohu zohráva aj umelé svetlo. Obrazovky mobilov, počítačov či televízorov vyžarujú modré svetlo, ktoré potláča tvorbu melatonínu – hormónu spánku. Mozog si potom myslí, že je stále deň. Aj krátke večerné scrollovanie sociálnych sietí môže zvýšiť bdelosť a oddialiť biologickú noc. Človek sa síce cíti unavený, ale organizmus ešte nie je pripravený na kvalitný spánok. Psychiatrička Anna Lembke tvrdí, že digitálne technológie neustále stimulujú systém odmeňovania v mozgu. Ten si postupne zvyká na permanentný príval nových informácií, čo môže viesť k nepokoju aj vtedy, keď sa všetko okolo stíši.
Problémom je aj nepravidelný režim
Odborníci upozorňujú aj na takzvaný „sociálny jet lag“. Ide o situáciu, keď človek počas pracovných dní vstáva skoro, no cez víkend spí výrazne dlhšie. Pre telo je to podobné, ako keby každý týždeň cestovalo medzi časovými pásmami. Biologické hodiny sa nestíhajú stabilizovať a spánok je plytší. Výskumy ukazujú, že dlhodobé narušenie cirkadiánnych rytmov môže zvýšiť riziko obezity, cukrovky, vysokého tlaku či depresie. Dôležité preto nie je len to, koľko človek spí, ale aj kedy chodí spať a vstáva.
Vedci v posledných rokoch objavili aj glymfatický systém mozgu. Ide o akýsi nočný čistiaci mechanizmus, ktorý počas hlbokého spánku odstraňuje odpadové látky a toxické proteíny. Ak je spánok nekvalitný alebo prerušovaný, tento proces nefunguje efektívne. Niektoré štúdie dokonca naznačujú, že dlhodobý nedostatok hlbokého spánku môže súvisieť so zvýšeným rizikom neurodegeneratívnych ochorení vrátane Alzheimerovej choroby.
Záver
Moderný život výrazne mení spôsob, akým spíme. Hoci si mnohí doprajú odporúčaných osem hodín spánku, telo sa často nedostane do stavu skutočnej regenerácie. Neustála digitálna stimulácia, stres a nepravidelný režim udržiavajú mozog v pohotovosti aj počas noci. Vedci preto čoraz viac zdôrazňujú, že kvalitný spánok nie je len o počte hodín. Dôležité je, aby mozog dostal jasný signál, že môže bezpečne vypnúť.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: zaujimavysvet.sk
