Známe vibrujúce pradenie je pre väčšinu z nás jasným dôkazom, že sa naša mačka cíti dobre a je uvoľnená. Odborníci z viedenskej Veterinárskej univerzity (Vetmeduni) však upozorňujú, že majitelia signály svojich mačiek často interpretujú nesprávne. Podľa ich novej štúdie, ktorej výsledky zverejnil prestížny vedecký časopis Applied Animal Behaviour Science, osobný odhad chovateľa síce býva dobrým odrazovým mostíkom, no kľúč k dokonalému pochopeniu mačacej spokojnosti sa skrýva v detailoch. Tie nám totiž v každodennom zhone zvyknú unikať. Oplatí sa preto prizrieť správaniu našich miláčikov oveľa pozornejšie. Aké sú teda ďalšie neklamné znaky toho, že vaša mačka prežíva skutočne šťastný život?
Ako hodnotia spokojnosť samotní majitelia?
V rámci štúdie uskutočnili veterinárni lekári prieskum medzi viac ako 400 majiteľmi mačiek v Rakúsku a Nemecku. Zamerali sa na kvalitu života ich zvierat. Ukázalo sa, že väčšina mačiek sa má zjavne celkom dobre – majitelia ohodnotili spokojnosť svojich mačiek v priemere na vynikajúcich 89 bodov zo 100.
Účastníci prieskumu odpovedali na otázky týkajúce sa:
- správania,
- zdravotného stavu,
- životných podmienok,
- vzťahov mačiek s členmi domácnosti.
Okrem toho mali svojej mačke udeliť celkovú známku za kvalitu života. Tieto subjektívne odhady sa následne porovnávali so štruktúrovaným hodnotením založeným na 54 rôznych ukazovateľoch. Medzi ne patrili faktory ako úroveň energie, nálada, fyzická kondícia, apetít či kvalita interakcie medzi človekom a zvieraťom. Výsledky ukázali, že hoci intuitívne odhady majiteľov úzko korelovali so štruktúrovaným hodnotením odborníkov, nie vždy sa s ním stopercentne zhodovali. Zhrnuté a podčiarknuté: väčšina chovateľov síce dokáže globálne rozpoznať, či sa ich mačka cíti dobre alebo zle, no prehliadajú dôležité nuansy. A práve tie môžu poskytnúť oveľa hlbší pohľad na celkový zdravotný stav zvieraťa.
Najskôr však dobrá správa: z výskumu vyplýva, že majitelia veľmi pozorne reagujú na priame a dobre viditeľné signály. Mačka je vnímaná ako šťastná vtedy, keď je zvedavá, ostražitá a aktívna. Naopak, známky strachu, choroby alebo nepohody vedú u majiteľov (správne) k nižšiemu hodnoteniu pohody. Výskumný tím však varuje, že ak nejde len o celkový dojem, ale o konkrétne zdravotné faktory, mnohí chovatelia nedokážu tieto znaky interpretovať dostatočne presne.
Čo si majitelia najčastejšie nevšimli?
Veterinári uvádzajú ako ukážkový príklad telesnú hmotnosť. Tá nemala takmer žiadny vplyv na to, ako respondenti hodnotili spokojnosť svojich mačiek – a to napriek vedecky dokázanému faktu, že obezita zásadne znižuje mačaciu aktivitu a skracuje dĺžku života. Podobná situácia nastala aj v prípade veku. Staršie jedince, ktoré už prirodzene bývajú menej pohyblivé a vitálne, hodnotili ich majitelia prekvapivo rovnako pozitívne ako mladé zvieratá. „Majitelia sú k svojim mačkám skutočne vnímaví. Naše výsledky však naznačujú, že práve tie detaily, ktoré sa najľahšie prehliadnu, sú tými faktormi, ktoré sa postupom času nenápadne hromadia a ovplyvňujú zdravie,“ vysvetľuje v tlačovej správe hlavná autorka štúdie Andrea Sommese z Centra pre výživu a vedu o pohode zvierat na Veterinárskej univerzite vo Viedni.
Kľúčová je komunikácia a vhodné prostredie
Hoci mačky často pôsobia ako náladoví samotári, vzájomné interakcie s ľuďmi a inými zvieratami sú pre ich vysokú kvalitu života absolútne nevyhnutné. Láskyplný kontakt, akým je hladkanie, spoločné vysedávanie či dokonca prihováranie sa mačke, má veľmi pozitívny dopad na jej psychiku. K celkovému blahobytu zvieraťa výrazne prispieva aj prostredie, ktoré mu umožňuje prejavovať prirodzené inštinkty – šplhanie, skúmanie, lov a hru. Investícia do kvalitného mačacieho škrabadla či preliezačky sa teda rozhodne vyplatí!
„Svoju nezastupiteľnú rolu zohráva tiché puto medzi mačkami a ich majiteľmi, prostredie, v ktorom žijú, ako aj nenápadné zmeny spojené s vekom či hmotnosťou. Keď bežné postrehy majiteľov prepojíme s naším štruktúrovaným hodnotením, získame ucelenejší obraz a budeme vedieť zvieratám pomôcť skôr a oveľa efektívnejšie,“ uzatvára spoluautorka štúdie Ines Windschnurer. Oplatí sa preto položiť si niekoľko základných otázok: Pohybuje sa moja mačka stále tak pružne a ľahko ako kedysi? Má vo svojom okolí dostatok tichých, pokojných miest, ale aj podnetných aktivít?
Vedci z Veterinárskej univerzity vo Viedni momentálne pracujú na vývoji praktických nástrojov pre bežných chovateľov, ktoré im v budúcnosti umožnia lepšie zhodnotiť pohodu zvierat a včas zasiahnuť. Dovtedy však môžete začať sami – prostredníctvom pozornejšieho sledovania detailov, budovania podnetného prostredia a neustáleho prehlbovania vášho vzťahu.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
