Každodenná prechádzka so psom je skvelým druhom relaxu, no radosť z pohybu vonku môže rýchlo prekaziť nenápadná hrozba. Stačí prejsť cez vlhkú rannú trávu alebo okraj bežného mestského parku a váš pes si domov prinesie nežiaduceho návštevníka.
Aktivita kliešťov nie je počas celého dňa rovnaká. Reaguje skôr na výkyvy teploty a vlhkosti vzduchu, čo v praxi znamená, že niektoré časti dňa sú pre vášho psa a vašu rodinu výrazne rizikovejšie než iné. Poďme sa pozrieť na to, kedy presne by ste si mali dávať najväčší pozor a ako neviditeľnému nebezpečenstvu účinne predchádzať.
Kedy sú kliešte najviac aktívne?
Aktivita kliešťov súvisí s podmienkami prostredia. Vedecké štúdie potvrdzujú, že ich miera prežitia a tzv. vyhľadávacia aktivita (moment, keď vylezú na rastliny a striehnu na hostiteľa) závisia predovšetkým od teploty a vlhkosti.
Ak je príliš sucho alebo príliš horúco, riziko kontaktu klesá, pretože kliešte sú náchylnejšie na vyschnutie. To je zároveň jeden z dôvodov, prečo sa sezóna kliešťov už neobmedzuje len na krátke jarné obdobie.
Odborné štúdie tiež dokazujú, že miernejšie poveternostné podmienky predlžujú čas ich aktivity a celkovo zvyšujú riziko pre ľudí aj zvieratá. Hrozba tak na vás nečaká len počas výletov hlboko do lesa, ale aj na okrajoch mestských parkov, v krovinách, vo vysokej nepokosenej tráve a na vlhkých zelených plochách.
Najhoršie sú prechádzky ráno a večer
Nie je pravda, že kliešte útočia nepretržite s rovnakou intenzitou. Pre psíčkarov z toho vyplýva jednoduchý záver: riziko nezávisí len od miesta, ale aj od času, kedy sa tam nachádzate.
Mimoriadne priaznivé sú pre kliešte časti dňa, keď je mierne teplo, vlhko a vegetácia nie je presušená. Ranná alebo večerná prechádzka vo vysokej tráve či vo vlhkom parku býva preto často rizikovejšia než prechod tou istou trasou v najhorúcejšej, suchej časti dňa. To však neznamená, že na poludnie ste v úplnom bezpečí. Samotné načasovanie síce znižuje riziko, no nepredstavuje stopercentnú záruku.
Skôr sa kliešť prisaje na psa, nie na vás
Psy majú oveľa častejšie priamy kontakt s vegetáciou. Vstupujú do vysokej trávy, predierajú sa kríkmi a ňuchajú v lístí. Pohybujú sa tesne pri zemi a ich srsť uľahčuje parazitovi prichytenie sa ešte pred samotným uhryznutím.
Epidemiologické štúdie preto varujú, že psy sú kliešťom vystavené oveľa viac než ľudia. Táto skutočnosť je však kľúčová aj pre zvyšok rodiny. Pes môže dovnútra priniesť kliešťa aj v prípade, že sa parazit ešte nestihol prisať na kožu. Riziko tak hrozí celej domácnosti, najmä ak po prechádzke psovi neskontrolujete srsť, uši, slabiny, oblasť krku a priestory medzi prstami na labkách.
Ďalším problémom je aj hustota srsti. V dôsledku nej môže byť parazit v počiatočnom štádiu u psa oveľa ťažšie spozorovateľný ako u človeka.
Pravidelne obmedzujte riziko uštipnutia
Základom prevencie nie je úplné vyhýbanie sa prechádzkam v prírode, ale vedomé znižovanie rizika. Odborníci na verejné zdravie odporúčajú dodržiavať niekoľko základných pravidiel:
- Vyhýbajte sa vysokej tráve, hustým kríkom a neupraveným okrajom chodníkov.
- Veďte psa bližšie k stredu spevnenej cesty alebo aleje.
- Zvýšte opatrnosť v nepriaznivých podmienkach, najmä pri vyššej vlhkosti po daždi, ráno a večer.
- Používajte vhodné repelenty, avšak prísne oddelené pre ľudí a pre zvieratá.
- Pravidelne chráňte psa osvedčenými prípravkami, ktoré vám odporučí váš veterinárny lekár.
U ľudí zohráva dôležitú úlohu aj odev, ktorý zahaľuje pokožku. U psov (a najmä u mačiek) nikdy nepoužívajte prípravky proti hmyzu určené pre ľudí. Niektoré bežné chemické látky môžu byť pre domáce zvieratá vysoko toxické.
Po prechádzke stačí 5 minút kontroly
Najlepším zvykom po návrate domov je dôkladná prehliadka. U ľudí sa zamerajte najmä na podpazušie, slabiny, podkolenné jamky, pokožku hlavy, oblasť za ušami a líniu pásu. U psa starostlivo prečešte a skontrolujte hlavu, uši, krk, hrudník, podpazušie, brucho a labky.
Rýchle odhalenie kliešťa je kľúčové. Čím kratšie je prisatý v koži, tým je menšie riziko prenosu nebezpečných patogénov. Ak sa parazit už prisal, čo najrýchlejšie ho správne odstráňte – najlepšie pinzetou alebo špeciálnym háčikom. Uchyťte ho čo najbližšie k pokožke a plynulo vytiahnite.
Po odstránení pozorne sledujte miesto uhryznutia aj celkový zdravotný stav. Ak sa po čase objaví postupne sa zväčšujúci začervenaný fľak (erytém), horúčka, bolesti svalov, príznaky podobné chrípke, alebo spozorujete u psa apatiu, krívanie či stratu chuti do jedla, okamžite vyhľadajte lekára alebo veterinára.
POZRITE SI AJ VIDEO:
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
