Identifikovať, že váš pes trpí, býva pre chovateľov často náročná úloha. Títo štvornohí spoločníci majú totiž hlboko zakorenený prirodzený inštinkt maskovať svoje utrpenie pred okolím.
Podľa Rossa Hallifaxa z britskej organizácie Purely Pets zasahuje bolesť psy bez ohľadu na vek a prejavuje sa komplexnou zmesou telesných i povahových zmien. Ako uvádza portál Daily Star, včasné zachytenie varovných signálov rozhoduje o tom, ako rýchlo sa zviera dočká odbornej pomoci a úľavy.
Hlavným pravidlom je pri akomkoľvek podozrení bezodkladne vyhľadať veterinára a podrobne si zaznamenávať všetky pozorované odchýlky, ktoré lekárovi výrazne uľahčia stanovenie správnej diagnózy.
Toxické lieky
Odborníci zároveň dôrazne varujú pred domácim samoliečiteľstvom. Bežné humánne liečivá proti bolesti a zápalu, akými sú ibuprofén či naproxén, sú pre psy a mačky prudko toxické. Už jediná 200-miligramová tableta ibuprofénu môže byť pre menšieho psa smrteľná.
Namiesto podávania liekov z domácej lekárničky by sa pozornosť mala sústrediť na dôsledné sledovanie správania zvieraťa. Niektoré psy dávajú bolesť najavo hlasným štekaním, kňučaním, vrčaním či vytím, zatiaľ čo iné trpia v úplnej tichosti.
Poznávacie znamenia
Poznávacím znamením môžu byť aj náhle zmeny nálady, nečakaná podráždenosť, nezáujem o hru či vyhľadávanie ústrania. Kľúčové je všímať si aj fyzické prejavy, ako sú krívanie, stuhnutosť, dychčanie, opuchy alebo zmeny v príjme potravy, tekutín či v spánkovom režime.
Bolesť sa neodmysliteľne podpisuje aj na motorike a celkovej vitalite psa. Opatrný a spomalený krok, neochota vstávať z pelechu či odmietanie bežného venčenia môžu poukazovať na poškodenie kĺbového aparátu, nervové poruchy, úrazy alebo na infekcie prenášané kliešťami.
Ak sa u psa objaví nekontrolovaný tras celého tela, môže ísť o reakciu na akútnu bolesť, no rovnako aj o príznak otravy či zlyhávania obličiek. Varovným signálom býva aj nutkavé olizovanie konkrétneho miesta, ktoré často poukazuje na vnútorné ohnisko zápalu.
Keď veterinárny lekár nastaví vhodnú liečbu, domáca starostlivosť spočíva predovšetkým v úprave životného priestoru tak, aby sa zviera nemuselo zbytočne namáhať. Kľúčovú úlohu zohráva udržiavanie optimálnej telesnej hmotnosti, pretože každý prebytočný kilogram znásobuje záťaž na kĺbový aparát.
Rovnako vhodné je rozmiestniť po dome viacero mäkkých ortopedických pelechov, na hladké podlahy a dlažby položiť protišmykové behúne, ktoré zabránia nebezpečnému pošmyknutiu, a na nástup do auta či na nábytok zaobstarať asistenčné rampy a schodíky.
