Prečo vlastne Briti jazdia po „nesprávnej“ ľavej strane? Otázka je v skutočnosti položená nesprávne. Pôvodne totiž jazdil celý svet vľavo. Prečo teda dnes jazdíme my a väčšina ostatných krajín vpravo? Za historickými zmenami nestáli iba praktické dôvody. Zmeny súviseli s politikou a predovšetkým s dvoma diktátormi, ktorí svoju vôľu presadili v mnohých krajinách.
Už v staroveku sa ľudia pohybovali po ľavej strane cesty. Praváci prirodzene používali pravú ruku na držanie zbrane, a preto bolo praktické viesť koňa po ľavej strane cesty. Podobne sa zvieratá viedli pravou rukou, pričom človek kráčal po ich ľavej strane.
Revolúcia priniesla pravostrannú premávku
Na rímskych cestách sa pravdepodobne jazdilo vľavo. V roku 1300 dokonca pápež vyzval pútnikov, aby sa pri chôdzi držali ľavej strany.
Veľký zlom nastal až koncom 18. storočia počas Francúzskej revolúcie. Spoločnosť sa začala zbavovať starého triedneho usporiadania na privilegovaných a ostatných. Pracujúci ľudia začali chodiť po pravej strane, aby sa mohli zoči-voči míňať so šľachtou, ktorá jazdila vo svojich kočoch vľavo.
V 90. rokoch 18. storočia sa tak v Paríži zaviedla pravostranná premávka, ktorá mala symbolizovať rovnosť všetkých ľudí.
Napoleon Bonaparte následne zaviedol pravostrannú premávku vo Francúzsku a postupne aj na územiach, ktoré obsadil. Dôvod bol tentoraz praktickejší – pravostranný systém uľahčoval pohyb jeho vojsk.
Hitler presadzoval pravú stranu
Keď v roku 1886 vyrazilo na cestu prvé auto, pravostranná premávka bola v kontinentálnej Európe už pomerne bežná. Strana, po ktorej sa jazdilo, však často súvisela aj s politickým vplyvom jednotlivých krajín.
Francúzske kolónie jazdili vpravo, zatiaľ čo britské územia prevažne vľavo. Inde rozhodovali skôr praktické okolnosti. Napríklad v Japonsku sa ľavostranná premávka čiastočne spája s tým, že rovnakú stranu používala aj železnica.
V Európe zostávali posledné výnimky. Jednu z nich predstavovalo Rakúsko, ktoré po Napoleonovom období opäť prešlo na ľavostrannú premávku.
Posledné rozdiely v Európe napokon výrazne ovplyvnil Adolf Hitler. Po pripojení Rakúska k nacistickému Nemecku v roku 1938 presadil pravostrannú premávku aj tam. Rakúšania tak museli opustiť systém, ktorý používali od čias po Napoleonovi, a prispôsobiť sa nemeckému pravostrannému režimu. Po druhej svetovej vojne už pri pravostrannej premávke zostali.
Švédsko zmenilo stranu za pár minút
Jednou z posledných európskych krajín, ktoré prešli z ľavej na pravú stranu, bolo Švédsko. Stalo sa tak 3. septembra 1967.
O 4:40 ráno museli všetky vozidlá zastaviť. O 4:49 prešli na druhú stranu vozovky a presne o 4:50 sa premávka opäť rozbehla – už vpravo.
Briti však podobnú zmenu odmietli. Spojené kráľovstvo jazdí vľavo dodnes. Koncom 60. rokov sa síce možnosť prechodu na pravostrannú premávku skúmala, napokon však bola označená za prakticky neuskutočniteľnú.
Jazda vľavo nie je až taká výnimočná
Hoci pravostranná premávka výrazne prevažuje, ľavostranná rozhodne nie je raritou. V súčasnosti jazdí vpravo približne 165 krajín a teritórií, zatiaľ čo 75 krajín používa ľavú stranu.
V Európe dnes jazdia vľavo Briti a Íri, ako aj bývalé britské územia Malta a Cyprus. Mimo Európy sa vľavo jazdí napríklad v Austrálii, Indii, Japonsku, Thajsku či Južnej Afrike.
Dokonca aj Spojené štáty kedysi jazdili vľavo. Jednotlivé štáty však postupne prechádzali na pravú stranu, až sa pravostranná premávka stala štandardom.
Podľa dopravných odborníkov je pravostranná premávka z hľadiska bezpečnosti vo všeobecnosti o niečo rizikovejšia. V autách s ľavostranným riadením totiž vodič radí pravou rukou a ľavou ovláda volant, teda rukou, ktorá je u väčšiny ľudí menej dominantná.
Pri prenájme auta v zahraničí však môže byť väčším problémom samotné umiestnenie volantu a niekedy aj páčok smeroviek či stieračov. Jedna vec našťastie zostáva prakticky všade rovnaká – poradie pedálov. Spojka, brzda a plyn sú uložené rovnako bez ohľadu na to, po ktorej strane cesty sa jazdí.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
