Podľa odborníkov ovplyvňujú výber dominantnej ruky genetické faktory, stavba mozgu aj samotná spoločnosť. Až 90 % svetovej populácie tvoria praváci, pričom tento pomer zostáva stabilný bez ohľadu na kultúru či geografickú šírku.
Štyri teórie o pôvode pravákov
Evoluční biológovia, vrátane Scotta Traversa z Rutgersovej univerzity, ponúkajú niekoľko možných vysvetlení. Podľa nich je uprednostňovanie jednej ruky výsledkom viac ako 30 miliónov rokov evolúcie. Vedci sa však nezhodujú na jedinej príčine, preto navrhujú štyri hypotézy, ktoré sa vzájomne dopĺňajú.
Prvá sa týka úlohy nástrojov. V dobe kamennej viedli viaceré činnosti (ako výroba nástrojov či opracovanie kostí) k rozdeleniu funkcií medzi rukami. Kým jedna sa starala o presnosť, druhá slúžila na stabilitu. Toto rozdelenie úloh mohlo viesť k evolučnej prevahe pravej ruky.
Druhá hypotéza súvisí s rozvojom jazyka. Väčšina rečových funkcií sa nachádza v ľavej hemisfére mozgu, ktorá riadi pravú stranu tela. Vývoj komunikácie pomocou gest a slov mohol túto asymetriu ešte viac posilniť.
Mozog a spoločnosť diktujú pravidlá
Tretia teória vyzdvihuje hierarchiu v usporiadaní mozgu. Ľavá hemisféra je totiž lepšie prispôsobená na logické úlohy, ako varenie či stavanie prístreškov. Práve táto špecializácia mohla prirodzene podporiť dominantné postavenie pravej ruky.
Nakoniec, významnú úlohu zohráva aj sociálne učenie. V spoločnosti ovládanej pravákmi je jednoduchšie napodobniť väčšinu, čím sa tento návyk prenáša z generácie na generáciu.
Preferencia jednej ruky však nie je výlučne ľudským javom. Podobné správanie pozorujeme u mnohých stavovcov aj niektorých bezstavovcov.
Unikátny svet ľavákov
Ľaváci tvoria približne desatinu ľudstva, pričom archeologické nálezy dokazujú, že tento pomer je po tisícročia stabilný. Jedným z vysvetlení je tzv. frekvenčne závislý výber. Ten im v súťaživých situáciách poskytuje výhodu, pretože ich neobvyklý štýl dokáže protivníka prekvapiť.
Úplným unikátom je však obojručnosť. Schopnosť rovnako zručne využívať obidve ruky je mimoriadne vzácna a týka sa len 0,1 % ľudí.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
