Niektoré potraviny nie sú len súčasťou tradičnej kuchyne, ale aj rodinným pokladom, ktorý sa odovzdával z generácie na generáciu. Naše staré mamy ich uchovávali v pohároch na chladnom mieste, najčastejšie v komore. Používali ich pri príprave obedov, večerí, rôznych pochúťok, ale aj ako domáce liečivá. Jednou z takýchto potravín bola husacia masť, ktorú mnohí považovali za skutočný elixír zdravia.
V mnohých európskych kuchyniach bola husacia masť cennou surovinou, najmä v strednej a východnej Európe. Historické pramene potvrdzujú, že sa kedysi používala na rôzne účely – od prípravy polievok a pečiva až po nátierky. Slúžila aj ako základ tradičného spôsobu konzervovania mäsa.
Technika známa ako confit, ktorá sa rozvinula najmä na juhozápade Francúzska, spočívala v pomalom varení husacieho mäsa vo vlastnej masti. Následne sa mäso uchovávalo zaliate vrstvou tej istej masti, ktorá ho chránila pred kontaktom so vzduchom. Vo Francúzsku patrí medzi obľúbené delikatesy aj husacia pečeň.
Aj v našich končinách sa domácnosti kedysi oveľa viac spoliehali na potraviny, ktoré si samy vypestovali alebo vyprodukovali.
Husacia masť má zaujímavé zloženie. Výskumy ukázali, že obsahuje významný podiel mononenasýtených mastných kyselín, najmä kyseliny olejovej. Treba však pamätať na to, že nie je určená na konzumáciu v neobmedzenom množstve. Rovnako ako ostatné tuky má vysokú energetickú hodnotu, preto je dôležitá striedmosť.
Husacia masť ako domáci liek
Najzaujímavejšou časťou príbehu je pre mnohých práve ľudové liečiteľstvo. Naše staré mamy nemali k dispozícii laboratóriá, klinické štúdie ani podrobné zoznamy účinných látok. Spoliehali sa na vlastné skúsenosti a vedomosti, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu.
Nejeden z nás si určite spomína na rady starých mám, ktoré sme ako deti počúvali a často sa nimi aj riadili. Husacia masť mala v minulosti svoje pevné miesto v domácej lekárničke a používala sa najmä pri kašli, nachladnutí či ťažkostiach s dýchaním.
Malé množstvo masti sa zohrialo a vtieralo do pokožky na hrudníku alebo krku, najmä pri chrípke či nachladnutí. Podľa tradičných skúseností sa používala aj pri stuhnutých svaloch, bolestiach kĺbov či vyvrtnutiach. Takéto domáce postupy boli rozšírené najmä v časoch, keď moderné lieky neboli ľahko dostupné.
Husacia masť obsahuje omega-3 mastné kyseliny, zinok, selén, meď, vitamíny skupiny B a vitamín E. Pri jej dlhodobom používaní je však potrebné sledovať hladinu cholesterolu v krvi.
Najčastejšie sa využíva ako doplnok bežnej liečby. Tradične sa nanáša vo forme obkladov na oblasť hrudníka, kde sa nachádzajú pľúca, s cieľom zmierniť ťažkosti s dýchaním. V ľudovom liečiteľstve sa jej pripisuje schopnosť podporovať vstrebávanie účinných látok a uľahčovať dýchanie. Predpokladá sa, že časť látok sa vstrebáva cez pokožku a teplo pri kontakte s telom pomáha uvoľňovať hlieny a zlepšovať priechodnosť priedušiek.
Okrem tradičného využitia pri nachladnutí má husacia masť svoje miesto aj v kuchyni. Používa sa na pečenie, prípravu polievok či ako prísada do rôznych jedál.
Husacia masť však nie je vhodná pre každého. Ľudia so zvýšenou hladinou cholesterolu, tehotné a dojčiace ženy či deti mladšie ako tri roky by sa jej mali vyhýbať. Osobitnú opatrnosť by mali zachovať aj ľudia s chronickými ochoreniami pečene.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
