Či už ide o krátky nákup alebo o večer strávený vo dvojici, skôr či neskôr sa každý rodič zamyslí nad tým, či už môže svoje dieťa nechať osamote. Zákon stanovuje, že rodičia majú povinnosť dohliadať na svoje deti a chrániť ich pred nebezpečenstvom, rovnako ako zabrániť tomu, aby dieťa niekomu ublížilo. Legislatíva však neurčuje presný vek ani dobu, počas ktorej môže byť dieťa bez dozoru.
Odborníci uvádzajú, že intenzita dozoru závisí od konkrétnej situácie. Kľúčové je, či sa dieťa nachádza v bezpečnom prostredí a či je dostatočne vyspelé po mentálnej aj charakterovej stránke, aby si vedelo poradiť bez pomoci dospelého.
Orientačné vekové hranice
Hoci zákon neuvádza presné vekové limity, rodičia sa môžu riadiť týmito odporúčaniami:
- Deti do 3 rokov by nikdy nemali zostať samé, a to ani počas spánku, pretože prebudenie bez prítomnosti rodiča môže vyvolať silnú úzkosť.
- V predškolskom veku je možné dieťa nechať samo na veľmi krátky čas, maximálne však do 30 minút.
- Od 9 rokov je vhodné ponechať dieťa samo počas dňa približne na jednu hodinu.
- Od 12 rokov môže dieťa zostať samo aj večer, najdlhšie do polnoci, vždy však podľa individuálnej vyspelosti a odporúčaní psychológov.
Dôležité je, aby sa dieťa na samostatnosť pripravovalo postupne. Mali by byť stanovené jasné pravidlá, ktoré sa budú dôsledne dodržiavať, a dieťa by s týmto novým krokom malo vnútorne súhlasiť.
Čo by mali deti vedieť predtým, než zostanú samé?
- Nikomu cudziemu nesmú za žiadnych okolností otvárať dvere.
- Musia poznať núdzové telefónne čísla a vedieť správne používať telefón. Rodičia by mali byť počas svojej neprítomnosti dostupní a podľa veku dieťaťa mu občas zavolať.
- Dieťa by malo vedieť, či sú v blízkosti susedia, na ktorých sa môže v prípade núdze okamžite obrátiť.
- Domov musí byť bezpečný. Zápalky, zapaľovače a chemikálie musia byť mimo dosahu a dieťa by malo jasne vedieť, že nesmie zapínať sporák ani otvárať okná.
- Vchodové dvere by mali byť zamknuté, no zároveň musí byť k dispozícii náhradný kľúč tak, aby dieťa mohlo v prípade potreby byt bezpečne opustiť.
- Rodičia by mali dieťaťu presne povedať, kedy sa vrátia, a tento časový prísľub dodržať.
Neexistuje univerzálny vek, kedy môže byť dieťa samo doma. Podstatnejšie je poznať svoje dieťa, vnímať jeho vyspelosť a postupne ho na samostatnosť pripravovať. Ak sú stanovené jasné pravidlá a dieťa s nimi súhlasí, krátky čas bez rodičov môže byť dôležitým krokom k jeho osobnej zodpovednosti.
V prípade akejkoľvek neistoty je vždy lepšie počkať, než vystaviť dieťa aj seba zbytočnému stresu. Najdôležitejšie totiž je, aby sa všetci členovia rodiny cítili bezpečne a v pohode.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
