Pracovníci na celom svete, od generácie Z až po „baby boomerov“, čoraz intenzívnejšie hľadajú spôsoby, ako si zabezpečiť kariéru v dobe, keď umelá inteligencia zásadne mení trh práce.
Alex Karp, generálny riaditeľ spoločnosti Palantir Technologies, ponúka radikálny pohľad na vec. Tvrdí, že bezpečnú budúcnosť majú pred sebou len dve špecifické skupiny ľudí.
Dve cesty k stabilnej kariére
„V podstate existujú dva spôsoby, ako zistiť, že máte pred sebou budúcnosť,“ uviedol Karp. „Po prvé, máte praktické a odborné zamestnanie. Po druhé, ste neurodivergentní.“
Prvá kategória odráža trend, ktorý trhy jasne potvrdzujú. Kvalifikovaní remeselníci, od elektrikárov až po inštalatérov, sa automatizujú len veľmi ťažko a ich služby sú čoraz žiadanejšie. Dôvodom nie je len celosvetový nedostatok pracovnej sily, ale aj obrovské investície technologických gigantov do fyzickej infraštruktúry, ako sú napríklad dátové centrá.
Druhá kategória je osobnejšia. Karp otvorene hovorí o svojom živote s dyslexiou, čo je porucha ovplyvňujúca čítanie a spracovanie informácií. Pod pojem neurodivergencia však spadajú aj stavy ako ADHD či autizmus.
Pre človeka s ADHD to znamená, že jeho schopnosť rýchlo prepínať medzi podnetmi alebo vidieť veci v širšom (hoci niekedy chaotickom) kontexte je presne to, čo AI nevie napodobniť.
Výhoda iného spôsobu myslenia
Podľa Karpa sa práve tento kognitívny rozdiel stáva v ére umelej inteligencie obrovskou výhodou. Nejde o samotnú diagnózu, ale o nekonvenčný spôsob myslenia, ktorý ju sprevádza. Vo svete ovládanom automatizáciou budú úspešní tí, ktorí dokážu riskovať, tvoriť originálne nápady a vidieť súvislosti tam, kde ich stroje nevidia. Inými slovami, budúcnosť patrí skôr „umelcom“ než „operátorom“.
Tento prístup potvrdzujú aj dáta. Pätina najväčších svetových spoločností z rebríčka Fortune 500 plánuje do roku 2027 aktívne vyhľadávať neurodivergentné talenty s cieľom zlepšiť svoje obchodné výsledky.
Vysoká škola nerozhoduje
S postupným zanikaním administratívnych pozícií pre mladých ľudí rastie skepticizmus voči tradičnému vzdelávaniu. Karp, hoci sám má doktorát z prestížnej nemeckej univerzity, varuje, že tituly z humanitných vied môžu stratiť na hodnote, ak ich nedoplníte o praktickú zručnosť, ktorú umelá inteligencia nedokáže nahradiť.
Hodnota človeka stúpa?
Nie všetci technologickí lídri však vidia budúcnosť humanitných vied tak čierne. Napríklad Jaime Teevan zo spoločnosti Microsoft verí, že kľúčovými sa stanú práve zručnosti rozvíjané cez humanitné vzdelávanie: kritické myslenie, flexibilita a hlboká empatia.
Daniela Amodeiová z firmy Anthropic dodáva, že komunikácia a túžba pomáhať druhým budú dôležitejšie než kedykoľvek predtým.
Z debaty vyplýva dôležité posolstvo. Trh práce sa už nebude deliť podľa titulov, ale podľa schopností. Dopyt bude po tých, ktorí robia to, čo stroje nezvládnu, alebo po tých, ktorí myslia spôsobom, ktorý algoritmy nedokážu skopírovať. Všetko medzi tým sa postupne stráca.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
